Podľa rukopisu VOJTECHA BOHUŠA/        Nevieme presne, ako a kedy vznikol nasledujúci rukopis, ani to, aké podklady a z čoho boli prevzaté. Podľa analýzy jednotlivých textov a informácií v rukopise, asi vznikol len po roku 1945, pričom ich autor zrejme dodatočne spracúval jednotlivé fakty a známe udalosti z vojnového roka. Podľa poznámky na okraji rukopisu, zdá sa, že bol schvaľovaný nejakým orgánom aj v roku 1987, nevedno však či celý alebo iba časť, týkajúca sa prvého obdobia po 2. svetovej vojne. Väčšia časť predlohy k tomuto príspevku pochádza pravdepodobne z pera kronikára obce Vojtecha Bohuša /nar. 13. 10. 1910, zomr. 23. 1. 1994/. Neucelený rukopis mal redaktor k dispozícii od Ladislava Cabalu, ktorý bol poverený vydaním publikácie k 750. výročiu prvej písomnej zmienky o obci Opatová nad Váhom. Samostatná publikácie vtedy nebola vydaná, tlačou vyšli len fragmenty z niekoľkých pripravovaných rukopisov monografie. Podotýkame, že Ladislav Cabala vtedy nenamietal, že pod pripravovaným textom zredigovanej kapitoly „Kronika pamätá...“ v publikácii bude meno Vojtecha Bohuša. Jeho rukopis redakčne spracoval Stanislav Vančo, pričom štýl textu i faktografiu rešpektoval.     Rok 1945   Okupácia končí, blíži sa front    Dňa 4. apríla opustili Opatovú nemecké aj maďarské vojská, ktoré tu boli ako zaisťovací oddiel. Nemci boli ubytovaní v škole, po domoch občanov, v čakárni na železničnej zastávke, vo veľkej sále štátneho domu a maďarské vojská po domoch občanov.   Ničenie majetku slovenského štátu    Dňa 5. apríla ustupujúce vojská vyhodili do vzduchu rôzne objekty na okolí. V ničení pokračovali aj 7. apríla, keď už od rána mohutné výbuchy otriasali a vytvárali ďaleko viditeľné stĺpy dymu. Dňa 8. apríla okolo 16. hodiny vyhodili železničné mosty v Trenčíne. V tento deň asi o 14. hodine – bola nedeľa – skupinky aj jednotlivci rýchlo kráčali, ale aj utekali muži z Opatovej na Žliabok, pod Strážu a na Hrbatú a ďalej. Rozniesla sa správa, že ustupujúci Nemci berú chlapov. Strachu z toho bolo dosť, ale nedošlo k tomu a muži sa neskôr pomaly vracali domov.   Ničenie železnice    Dňa 9. apríla okolo 9. hodiny po železničnej koľaji zo strany od hradskej, ťahala veľká parná lokomotíva za sebou zvláštny pluh a ten lámal pražce /štafle/. Tie praskali, čo bolo ďaleko počuteľné. V Zástruščí prestali, lebo dostali poruchu. Pražce lámali v prostriedku medzi koľajnicami. Koľajnice sa priblížili k sebe na 60 – 70 cm a nadvihli, takže vlak po nich ísť nemohol.   Front    V noci z 8. na 9. apríla bolo počuť, ale aj vidieť z juhozápadnej strany /za Košnovcom/ záblesky a dunenie. Bolo jasné, že front sa už celkom priblížil. Mnoho občanov v tú noc nespalo. Po polnoci letel väčší letúň od Kubrej smerom na Trenčiansku Teplú a nad Opatovou vypustil osvetľovaciu pumu, ktorá ožiarila oblohu a okolie. Ráno 9. apríla občania dokončievali úkryty. Okolo 10. hodiny padali míny a ručné granáty pod Rachúchovým, ale málokto si toho všímal. Bol krásny jarný teplý deň. O 15. hodine 9. apríla dopadol do opatovského chotára prvý granát od postupujúcej armády ako znamenie delostreleckej a mínometnej prípravy na oslobodenie obce. Uvedený prvý granát padol naproti Šúbrovcov /správne malo byť Šubertovcov – pozn. zost./ za riečkou Tepliankou na roh pri ceste, kde bol pasienok a role. Paľba sa potom rýchlo zhusťovala a jednotlivé rany sa už nedali od seba rozoznať, ale splývali v dunenie. Táto silná a hustá paľba trvala do nočných hodín. Cez noc bolo počuť už len ojedinelé rany z pušky a kratšie dávky z automatov. Počas noci z 9. na 10. apríla sa postupujúce rumunské vojská priblížili na okraj Stráže a blízkych lesov. Dňa 10. apríla ráno sa znovu začala paľba, pod ktorou z doliny, zo Stráže a ďalších lesov postupovali smerom k Opatovej vojská rumunskej armády. Občania vítali vojská jedlom a stiskom rúk.   Obete vojny – vojaci    V dňoch 10. a 11. apríla padlo 48 vojakov Rumunov. Dvaja sú pochovaní na našom cintoríne, ostatných odviezli Dlesk Anton, Ukuš Štefan a Kobza Štefan cez dolinu a Žľaby v noci do Trenčianskych teplíc na cintorín, kde ich pochovávali.     /Pozn. redaktora: Dodatočne - uvádza sa na rube prvého  listu citovaného rukopisu - sa prihlásil listom z 15. II. 1985 Kališ Štefan z Trenčianskych Teplíc, ktorý udáva, že v roku 1945 v Opatovej padlo veľa vojakov rumunskej armády, ktorých podľa možností prepravovali v nočných kolónach cez horu do Trenčianskych Teplíc. Takýmto spôsobom odviezli 64 padlých vojakov rumunskej armády. Ďalej sa opatovská skupina Národnej stráže – a on ako jej člen – zúčastnila na strážení pri vyberaní umučených na Brezine v Trenčíne. Ďalej odvážali pre Červenú armádu vojenský materiál z bývalého skladu slovenskej armády v gumonke pri Tiberghienke./   Straty občanov v obci:   Paulína Melišová – 9. apríla, Ludvík Gavenda – 11. apríla, Anna Melišová, dcéra Paulíny – 11. apríla po ťažkom zranení, Peter Dobiaš – 11. apríla, Ján Kuzma -  ťažko zranený 11. apríla, zomrel 24. apríla. Pochovaní sú vedľa seba hneď za cintorínovým múrom na strane od lesnej správy. Pohreb mali veľmi skromný, nebolo dlhého sprievodu, rakvu so zosnulým odviezli na káre zavčasu ráno, lebo z Dobrej bola Opatová často a prudko ostreľovaná.   Streľba utíchla    Keď 29. apríla nebola žiadna streľba zrána a ani neskôr, ako to bolo v predošlých dňoch, občania začali vychádzať z domov na ulice a poniektorí vyvážať hnoj na role. Ďalší občania, ktorí pred príchodom frontu odišli do Kubrej alebo iných obcí, resp. na iné miesta, tiež sa pomaly vracali domov, do Opatovej.   Organizovanie a voľba MNV    V čase, keď ešte na našu obec padali míny a granáty, začal sa opatrne organizovať Miestny národný výbor. Postupne na ďalších zhromaždeniach predom navrhnutých občanov v užšom kruhu po oslobodení obce sa zišli u Kobzu Štefana, č. d. 12 a tam bol ustálený a z prítomných zvolený Miestny národný výbor. Predsedom tohto MNV zvolili Kobzu Štefana, č. d. 12, ktorý túto funkciu zastával do 29. mája 1945.   Stavba dreveného mosta v Trenčíne    Na stavbu dreveného mosta v Trenčíne blízko bitúnku bolo odkomandovaných asi 120 našich občanov vo veku od 16 do 60 rokov. Asi o 16. hodine 11. mája 1945 dal MNV bubnovať správu, že každý si vezme deku, veľké kabáty, jedlo na týždeň, pílu, sekeru a pod. a hneď má nastúpiť na moste na dolnom konci obce pri Getlerovom dome. Na základe uvedeného sa občania zišli a nastúpili do zástupu ako rota. Tak 11. mája 1945 asi o 20. hodine v trojstupe nastúpení – pripojili sa aj občania z Trenčianskej Teplej – útvar sa pohol dolu  po hradskej. Na čele útvaru sa niesol na koni sovietsky dôstojník s tasenou šabľou. Doviedol nás do Masarykových kasární, kde sa malo prespať, čo ale nebolo možné. Na druhý deň o 5. hodine bol budíček. V trojstupe sme odpochodovali cez pontónový most na pravú stranu rieky pri bitúnku. Boli sme rozdelení do rôznych partií a pod velením sovietskych vojakov sme pracovali na stavbe dreveného mosta denne od 6. do 20. hodiny. Na druhý a ďalšie dni – tri týždne -sme do práce dochádzali už každý ako mohol, väčšinou peši a ojedinele aj na bicykloch. Potom nastali dažde, zdvihla sa hladina Váhu a vody zbúrali množstvo dielcov z rozostavaného mosta. Keď vody Váhu klesli na normálny stav, pokračovali práce na výstavbe mosta. Na stavbe mosta pracovali občania viacerých obcí. Most slúžil až do doby, keď bol nahradený novým.   Štátna a politická spoľahlivosť    Keďže po oslobodení našej vlasti mnohí ľudia menili pobyt a často sa usadili v obciach, kde ich nikto nepoznal a obsadzovali aj vedúce miesta vo verejnom živote, boli zamestnávatelia nútení žiadať od zamestnancov „Osvedčenie o štátnej a politickej spoľahlivosti“. Osvedčenia v našej obci vydávala preverovacia komisia, ktorej členmi boli: Ludevít Lis – murár, Rudolf Kobza – stolár, Rudolf Pagáč – stolár, náhradník Ján Svrbík – robotník.   Železničná doprava    Dňa 14. mája – po skúšobnej jazde lokomotívy typu 333 s jedným nákladným vozňom dňa 9. mája - po  opravenej jednej železničnej koľaji  /od Košnovca/ začala trikrát denne oboma smermi osobná premávka vlaku z Trenčína do Trenčianskej Teplej a Dubnice.   Reorganizácia MNV    Na schôdzi členov výboru ZO KSS v Opatovej dňa 29. mája 1945 bol zvolený za predsedu MNV Kuzma Jozef, ktorému bola voľba ešte v ten deň osobne oznámená. O 22. hod. bol pozvaný do sály štátneho domu a tam funkciu prijal. Aj medzi členmi MNV boli určité zámery, takže celý výbor bol reorganizovaný. Predseda MNV Jozef Kuzma, prezývaný „komisár“, narodil sa v Opatovej dňa 3. októbra 1899. Dňa 15. augusta bol zvolený za predsedu Národného výboru Basila Jozef, narodený 30. januára 1912 v New Yorku, USA. Na schôdzi výboru ZO KSS dňa 2. decembra 1945 z prítomných zvolili za predsedu MNV Štefana Žuffu, stolára.   Vojnové škody – náhrada, zbierka na podporu chudobných    Za škody zavinené vojnou dostali poškodení občania náhrady od štátu: Šupka Gustáv – 35 000 Kčs, Kuzmová Mária – 11 000 Kčs, Kobza Ján – 8 000 Kčs.    Členovia výboru ZO KSS sa uzniesli a vykonali v našej obci zbierku v prospech chudobných opatovských rodín. Občania do tejto akcie prispeli sumou 4 500 Kčs, ďalších 1 000 Kčs sa rozhodla pridať z pokladnice ZO KSS v Opatovej na celkovú sumu 5 500 Kčs, ktorú rozdelili nasledujúcim občanom: vdova Adamcová Apolónia - 650 Kčs, rodiny Ondruškova - 1 000 Kčs, Kováčova - 500 Kčs, Vanekova - 600 Kčs, Králova - 650 Kčs, Šidlova - 700 Kčs, Čačko Ján - 500 Kčs, Zúber Rudolf - 500 Kčs, Bajzík - 450 Kčs.   Zriadenie Národnej stráže v našej obci   Pri započatí činnosti MNV po oslobodení a za spolupráce veliteľa ČA bolo vydané uznesenie, aby v obci bola zriadená Národná stráž na ochranu poriadku a občanov. Zorganizovaním boli poverení Štefan Kobza ml. /syn predsedu MNV/ a Štefan Kališ, ktorí navrhli do tejto služby našich mladších občanov vo veku od 18 do 27 rokov v počte 16 členov. Boli to Kališ Štefan, Lisák Rudolf, Kališ Jozef ml., Kobza Štefan st., Baluška Gustáv, Kobza Štefan – prezývaný Kolárech, Nagy Rudolf, Porada Pavel, Bohuš Ladislav a ďalší. Tento útvar dostal aj zbrane /pištole a pušky/. Služby vykonávala stráž čestne, k spokojnosti MNV ako aj veliteľstva ČA v Trenčíne, a to v čase od 10. apríla 1945 do 15. augusta 1945, keď odovzdala zbrane, náboje a iné výbušniny československej armáde.   Vyučovanie v škole    Dňa 17. mája sa začalo v miestnej ľudovej škole prvý raz vyučovať. Prípravu školy, poriadok v učebniach a vôbec vyčistenie tunajšej ľudovej školy dal vykonať farár vdp. Jozef Štefánek. Správcovstvom školy bol poverený tunajší doterajší učiteľ Milan Harinek.   Obnovenie dedinskej základnej organizácie KSS    Predsedom obnovenej  ZO KSS v Opatovej po oslobodení obce sa stal Basila Jozef, podpredsedom Meliš Matúš. Členovia výboru boli: Kobza Rudolf, Podušel Rudolf, Vančo Felix, Šupka Gustáv, Vojtech Jozef, Mikoláško Peter, Nagy Rudolf,  Pagáč Rudolf,  Svrbík Ján, Štajner Jozef, Wiederman Arpád a Šubert Štefan.   Štátny dom – rekonštrukcia a oprava    Výbor ZO KSS a Miestny odbor Matice slovenskej v Opatovej sa dohodli, že opravia Štátny dom /pred 2. svetovou vojnou to bol dom opatovského mäsiara Armina Weissa a pred 1. svetovou vojnou to bol dom krčmára Getlera, tiež opatovského občana/ na rohu ulice pri hradskej na ľavej strane potoka, naproti domu Melišovcov /Bážech-Múdrych/. Dom bol veľmi poškodený, lebo vojská nemeckej armády v ňom mali kováčsku dielňu. Členovia – ale hlavne výbory oboch uvedených dedinských organizácií – s veľkým elánom vykonali rozsiahle rekonštrukcie a opravy, vytvorili javisko. Odviedli veľké množstvo práce, pravdaže zadarmo, po príchode zo zamestnania. Okrem toho bolo treba vymaľovať, zaviesť elektrinu, dodať ďalšie práce a materiál, za čo obe organizácie spoločne zaplatili sumu 6 640 Kčs /každá organizácia polovičku, teda po 3 320 Kčs./.  Uvedené sa vykonávalo v mesiacoch júl, august a september 1945. Potom sa dom začal využívať ako štátny kultúrny dom. Tam sa konalo množstvo divadiel, tanečných zábav, maškarných plesov, rôznych slávností. V dome bol aj MNV, konali sa tam všetky schôdze. Miestny odbor Matice slovenskej tam premietal náučné a zábavné filmy. Množstvom ako aj druhmi akcií vošiel tento kultúrny dom do dejín Opatovej.   Urbárska obec    V roku 1945 mala urbárska obec 104, 07 ha lesov a to: Stráža, Cimerové, Hôrky, Radúchové, Košnovec, Šiškové a Zajarčie. Pasienkov bolo 15 jutár a to: Podpažitie, Radúchové a Šiškové. Majetok urbárskej obce bol v roku 1864 oddelený od Segregácie rozsudkom trenčianskeho súdu zo dňa 13. apríla. Vcelku bolo 173 podielov a tento počet je ešte aj dnes, t. j.  v roku 1945. Jeden podiel = 1/8 = 1 katastrálne jutro /táto výmera platí pre Opatovú/. Pôvodné rozdelenie bolo v gruntoch. Jeden grunt = 8/8 a z tohto množstva sa potom rozdelili určití urbárnici medzi sebou. V Opatovej sa prevádza rozdelenie na jednotlivé podiele už asi 50 rokov a tento spôsob je lepší ako spoločný. Šiškové a Radúchové bolo prikúpené od súkromníkov. Predsedom Urbárskej obce je t. č. Harvan Jozef, č. d. 99. Na valnom zhromaždení v tomto roku /1945/ bol tento finančný stav: Zostatok z roku 1944 bol 11 564, 65 Kčs, príjem v roku 1945 – 14 241, 00 Kčs, výdavok v roku 1945 bol 9 253, 25 Kčs, zostatok finančného majetku – 16 552, 40 Kčs.   Potravné družstvo    V máji 1945 sa odsťahoval z miestneho Potravného družstva jeho obchodník Emil Minarovič. Nového obchodníka  prijalo Potravné družstvo hneď po jeho odchode, a to Kobzu Ondreja /Kolárech/, opatovského občana. Potravné družstvo bolo založené v roku 1909 a jeho zakladateľom bol Ondrej Kobza, č. d. 7, neskôr starosta obce. Revízia Ústredného družstva z Nového Mesta nad Váhom zistila hneď po vojnových udalostiach, že straty v čase frontu boli 60 000 Kčs, ďalších 60 000 Kčs boli nezrovnalosti v peniazoch a tovare po odsťahovanom obchodvedúcom. Uvedené závady ohlásila správa tunajšieho Potravného družstva Ústrednému družstvu ihneď po ich zistení. Členmi správy Potravného družstva boli predseda  Novotný Štefan - roľník, Žuffa Štefan -  stolár, Harvan Jozef – kolár, Kuzma Jozef – tesár, Vojtech Ján, Baďura Jozef.       Rok 1946   Povodne    Asi v polovici januára 1946 husto snežilo, sneh sa hneď topil a do toho ešte aj pršalo. Voda nestačila vsiaknuť do pôdy a tak tiekla do nížin, cestu si nevyberala. Z dolinky /jarka/ Pri širokej studni tieklo mnoho vody až jej hukot bolo počuť. Po roliach tiekla rieka a vymlela jarky široké 5O – 60 cm ale aj 1 m, hlboké 40 – 60 cm, miestami aj viac. Vody zaplnili figuru pri železnici zo strany od Košnovca po celej dĺžke a tá zasa pretekala tunelom pod železnicou pri semafore a zaplnila figuru aj zo strany od hradskej. Tiekla z figure po brázdach a roliach k domom, taký stav bol o 18. hodine. Keď situácia začínala byť hrozivá, prekopali občania hrádzu pri kubranskom vochtrovi a tak vody z figúr rýchle odtekali uvedeným jarkom pod hradskú a do nížiny pri kubranskom topolí, ale tá bola plná vody. V pivniciach domov okolo Harvanov pri sv. Jáne a Dobiašov až po Bacov aj na roliach stála voda. Občania nepamätali, že v zime by bol taký príval vody. Na Váhu bolo tiež množstvo vody a len čo čiastočne upadla, vo februári prišla druhá – ešte väčšia povodeň. Plávajúce kusy ľadu poškodili ovocné stromy a vznikli ďalšie škody. Od hradskej niže železničnej zastávky v Opatovej po skalskú hradskú – všetko bola jedna obrovská vodná hladina, ktorá hrozila každú chvíľu, že bude pretekať cez hradskú! Zato máj bol suchý, čo sa ukázalo na obilninách.   Dňa 3. februára dala urbárska obec do prenájmu miestny kameňolom firme Tatra, ktorá regulovala Váh a potrebovala kameň na zhotovenie hrádze a spevnenie brehov.   Zbierka pre vojnových poškodencov a Akcia UNRRA    Dedinská organizácia KSS – jej výbor – uskutočnila po obci zbierku 10. februára 1946 pre vojnou poškodených obyvateľov východného Slovenska. Členovia výboru zozbierali od občanov našej obce na tento cieľ 6 500 Kčs.    UNRRA – spoločnosť pre podporu obyvateľov a zmiernenie nedostatku po 2. svetovej vojne poslala zásielku rôznych potravín a šatstva aj do Československa. MNV podľa počtu detí v jednotlivých rodinách rozdeľoval poukážky od UNRY. Na túto poukážku dostal každý 1 balík v lepenkovej krabici, v ktorej bolo 48 plechových konzerv s obsahom po cca ½ litra. V konzervách  boli cukríky, keksy, guľáš, cigarety, žuvacia guma, lepenkové zápalky a vo zvláštnych maličkých fľaštičkách boli pilulky na dezinfekciu vody. Za krabicu sa platilo 500 Kčs.   Voľby    V obci dňa 26. apríla po 10. hodine sa v učebni a školskom kabinete začali voľby. O 19. 30 hod. bolo vybubnované a oznámené, že Demokratická strana dostala 351 hlasov, Komunistická strana Slovenska 250 hlasov, Strana práce 30 hlasov a Strana slobody 18  hlasov.   Poľovné právo    Dňa 22. júna na mimoriadnej schôdzi MNV bolo uznesené, že poľovné právo obce Opatová sa dáva do prenájmu  Vankovi, vedúcemu staničnej reštaurácie v Trenčianskej Teplej za 21 000 Kčs.   Púť v Trenčíne    Dňa 30. júna bola za veľkej účasti veriacich púť  v Trenčíne. Veľká účasť mužov dávala púti význam a slávnostný ráz.   Birmovka    Dňa 11. septembra bola v tunajšom farskom kostole birmovka. Celebroval ju J. E. biskup DrTh. E. Nécsey. Celkom bolo 253 birmovancov, vrátane Kubrej.   Jednota katolíckych žien    Dňa 13. októbra bolo v škole zakladajúce valné zhromaždenie Jednoty katolíckych žien. Za predsedníčku zvolili Júliu Špánikovú, manželku správcu školy. Prihlásilo sa 76 žien.   Reorganizácia MNV    Od 15. októbra bol na základe výsledkov volieb zvolený za predsedu MNV Kobza Jozef, roľník, narodený v Opatovej dňa 1. marca 1908.   Zmena správcu školy    Dňa 25. februára preložili riaditeľa miestnej ľudovej školy Štefana Matúška a dočasným správcovstvom bol poverený Milan Harinek. Na školu prišla 5. marca Mária Hoštáková, výpomocná učiteľka a 31. mája bola na vlastnú žiadosť preložená na materskú školu do Gbelov. Dňom 1. septembra bol za riaditeľa školy ustanovený Pavol Špánik.   Regulácia na Váhu    Ešte v roku 1944 začala štátna správa s reguláciou koryta Váhu, avšak rozsah prác bol len v malom meradle. Po vojnových udalostiach prenajala firma Tatra na Súhrade roľu a postavila na nej drevené baraky pre pracovníkov na regulácii. Účelom bolo upraviť hlavné koryto za Sigôtkou tak, aby voda do tzv. malého Váhu netiekla, aby bolo len jedno, a to hlavné koryto. Prehlbovaním hlavného koryta získaný štrk odvážali do bývalého malého Váhu a zasypali ho do výšky pasienkov. Konečne po celých desaťročiach sa situácia napravila, ale aj tak celú 1/3 pozemku – pasienkov voda malého váhu odplavila. Toho roku sa tam už pracovalo s bagrom a materiál na zasýpanie odvážajú malé motorové lokomotívy po úzkej poľnej železničke. Celkom pracovalo asi 50 zamestnancov, vrátane kameňolomu. V kameňolome vŕtali diery do skaly už modernejšími nástrojmi, a to pneumatickými dlátami, ktoré boli z mimoriadne tvrdého kovu. Dovtedy sa robili diery do skaly údermi na dláto.   Nové domky a nové studne    Nové domky si vybudovali: Jozef Bohuš, Tomáš Liška, prerábali: Ondrej Porada, Štefan Kuzma. V lete sa začalo s vykopaním a zhotovením dvoch nových studní, jednej pred Jurajom Melišom /hore/ a druhej pred Žuffom. Horná je omnoho hlbšia než dolná, ktorá dosahuje hĺbku 10 m. Práce viedol studniarsky majster z Omšenia a na pomoc mal 4 mužov z obce. Za zhotovenie studní zaplatila obec 45 000 Kčs.   Maškarný ples a výstava kníh, kino a divadlo    ZO KSS, teda jej výbor, usporiadal na fašiangy prvý maškarný ples. Bola veľká návšteva a 21 masiek. Vyhrávala cigánska kapela z Trenčína.    Dňa 3. marca odpoludnia v malej miestnosti Kultúrneho domu usporiadal Miestny odbor matice slovenskej /MOMS/ v Opatovej výstavu kníh. V miestnosti sa kúrilo, bola vkusne vyzdobená slovenskou keramikou. O akciu bol veľký záujem. Členovia MOMS si mohli na výstave prevziať knižný podiel.    V dňoch 10. a 13. marca večer MOMS v ďalšej akcii premietal filmy pre mládež a dospelých. Projektor požičal osvetový inšpektor Ábel z Trenčína. O kino je v obci nevšedný záujem, avšak veľké ťažkosti sú  s požičiavaním a prenášaním projektora a ešte väčšie s filmami. V ďalšej činnosti MOMS dňa 24. marca zahrala divadelnú hru pre mládež /? - v texte rukopisu kronikára je nečitateľný názov – pozn. zost./. Miestnosť bola preplnená a na žiadosť sa predstavenie opakovalo 31. marca.   Oslava oslobodenia obce    Na pamiatku oslobodenia našej obce bola pri Pomníku padlých slávnosť. Za obec povedal preslov predseda MNV Žuffa Štefan, za Demokratickú stranu Baďura a za mládež Šupka Vlado. Prítomných bolo do 200 občanov vrátane mládeže.   MOMS a inšpekčná cesta osvetového inšpektora    Výbor MOMS v snahe pripraviť čím viac kultúry občanom, vyvíja maximálne úsilie, aby požiadavky splnil, čo od niektorých členov MOMS vyžaduje obetavosť, mnoho drahého času a úsilia., či už je to pri nácviku divadiel alebo pri príprave sály, obstaraní projektora, zapožičaní a vrátení filmov, vrátane ich prevíjania. Pred premietaním ide o rôzne úpravy a opravy. Výbor sa uzniesol, že čistý výnos z kino predstavenia sa uloží na vkladnú knižku a z vložených peňazí kúpiť i keď len úzky 16 mm ale prvej triedy a zvukový projektor. Tak sa 10. mája premietalo a čistý príjem sme uložili na vkladnú knižku. V ďalšej kultúrno-zábavnej činnosti MOMS usporiadal 20. júna tanečnú zábavu v záhrade u Dužekov. Bohatá návšteva, výborná nálada, bez najmenšieho incidentu. Hudba jazz kapelníka Sauku z Trenčína.    Dňa 28. júla zavítal do Opatovej na pozvanie predsedu MOMS osvetový inšpektor Ábel z Trenčína. Predseda ho podrobne informoval o činnosti tejto organizácie a ukázal mu nielen budovu – Kultúrny dom, ale aj vnútrajšok – stiesnené priestory v dome, ako aj veľkú sálu, v ktorej mali nemecké vojská kováčsku dielňu na podkúvanie koní a rôzne opravy konských a iných vozidiel. Ďalej ho informoval, ako členovia MOMS a ZO KSS spolu prerobili vnútro domu a získali tak miesto pre javisko. Bolo potrebné zhotoviť novú podlahu, opraviť strop, okná, dvere, steny dať vymaľovať, čo vyžadovalo veľa práce a času bezplatne. Predseda MOMS pri tejto príležitosti vyslovil žiadosť o pomoc, aby sa v Opatovej vystavil nový Kultúrny dom. Osvetový inšpektor sa uznanlivo vyslovil o užitočnej práci MOMS a sľúbil, že nás bude podporovať, aby sme mohli kúpiť nový výkonný projektor a že len čo sa pomery ustália aj stavbu Kultúrneho domu.      Miestna Osvetová rada   Dňa 20. októbra bola schôdza predsedov organizácií Národného frontu. Def. učiteľ Harinek oboznámil prítomných o účele miestnej Osvetovej rady a potom sa konala voľba Osvetovej rady. Za predsedu zvolili Kuzmu Jozefa, za podpredsedu Bohuša Vojtecha, predsedu Miestneho odboru Matice slovenskej.      /Pozn. redaktora: Ďalšie stránky rukopisu, z ktorého sme prepísali predchádzajúce i nasledujúce state, žiaľ, obsahujú poväčšine iba dvoj - trojslovné pomenovania, spravidla s označením strany asi pôvodného rukopisného zdroja, o ktorom predpokladáme, že ním mohla byť kronika obce, ktorú v tom období viedol poverený kronikár V. Bohuš. Viaceré stránky kronikárovho rukopisného dokumentu chýbajú. Nekompletný rukopis nie je písaný na rovnaký druh  papiera, ani tým istým perom a atramentom, pričom zisťujeme i rozdielnu formálnu úpravu jednotlivých častí rukopisného dokumentu. Preto usudzujeme, že na jeho príprave do vyššie spomínanej nevydanej publikácie sa mohli podieľať aj 2 – 3 pisatelia.      V texte nasleduje hodnoverný prepis rukopisu, ktorý sme mali k dispozícii, avšak rukopis týka sa už roku 1953./       Rok 1953   Počasie    Január bol veľmi striedavý. Začiatkom februára 8 až 9°C a ostrý veľmi studený severák dal pocítiť Hromničku. V poslednej tretine mesiaca mrazy povolili a nastali teplé a slnečné dni. Aj sneh sa stratil. V marci bolo pekné slnečné počasie a tak sa mohli vykonávať jarné práce. Začiatok apríla sucho, ale 9. a 10. výdatne napršalo, čo kultúram veľmi prospelo. Potom teploty nad 30°C, ale až 23. apríla dobre napršalo. Dňa 8. mája dážď a ľadovec, 10. mája daždivo a chladno. Cez noc na 11. mája napadlo 5 cm snehu. Všetko vonku biele, ale popoludní sa stratil okrem vyšších polôh. Na Medarda výdatný dážď a potom už bez poriadku takmer denne dažde s búrkami.   Keďže dažďov bolo viac ako bolo potrebné, narástlo mnoho krmovín, teda hlavne tráva. MNV dal bubnovať, aby súca brigáda trávu skosila a snažila sa ju dostať pod strechu ako seno pre kravičky. Tentoraz sa Medard vyzúril. Nové zemiaky sa začali kopať okolo 26. júna. Boli priemerne veľké a pekné. Žatva začala 7. júla, ako prvú skosili raž v Sigoti a 21. júla začala mlatba. Podľa úsudku roľníkov obilie dobre sype, i keď bolo poľahnuté. Aj krmovín sa ukazuje dosť a kvalitné.    Časté dažde v júli a ešte aj mrazíky počas nocí, a to -3 až -5°C, veľmi sťažovali zvážanie obilia na jedno najviac dve miesta, kde sa môže mlátiť. Príkaz bol mlátiť len na jednom najviac dvoch miestach! Ale roľníci, aby zachránili obilie, keď len trochu nepršalo, vozili ho domov a tam ho sušili a aj mlátili. Nakoniec to MNV aj schválil, lebo vonku zostať nemohlo. V tretej tretine augusta boli slnečné a teplé dni, ale v tretine septembra zemiakové vňate ... usychali. Museli sa kopať, úroda bola dobrá.    V chotári je pomerne mnoho kukurice, slnečnice, horčice – to všetko mali roľníci predpísané ako dodávkový kontingent. Kukurica – to nie je nič nové, bývala vždy, ale horčica nie. Slnečnica – pár stebiel mávali jednotlivci, vo veľkom sa nedorábala.    Jabĺk nebolo, zničili ich mrazy v kvete, čo zostalo, dokončili škodcovia, všetko opadlo červivé a pomohla aj monília. Občania sa sťažovali na „nepodarený rok“. Sliviek bolo okolo 60 – 70 %, orechov len na neskorších sortách. Začiatkom októbra sa začala vykopávať cukrovka, okolo 7. októbra teploty klesli na -1°C, ranné studené hmly a teploty postupne klesali na -5°C. Dňa 12. októbra sa začala cukrovarská kampaň v Trenčianskej Teplej, kde pracuje veľa občanov z Opatovej a v mnohých kampaniach. Koncom októbra sucho, nedalo sa ani orať ani siať, keď 21. októbra napršalo, na niektoré role to nestačilo. Nepršalo asi mesiac, aj v potoku dolu dedinou tieklo veľmi  málo vody. MNV dal bubnovať, aby z každej rodiny šiel s motykou a lopatou jeden člen do doliny čistiť potok a hľadať zanesené studienky, tak ako sa to robievalo okolo roku 1920. Keď konečne  1. novembra napršalo, umožnili sa poľné práce. Okolo 20. novembra začali mrazíky a teploty postupne klesali na -10 až -12°C. Prvý sneh napadal 24. decembra, ale len 2 cm... Dňa 28. decembra pribudlo 10 cm, ale aj ten sa púšťal... Zamrzlo -10 až -15 °C a mrazy trvali až do konca roku.      /Pozn. redaktora príspevku: Nie je vylúčené, že zachovaný rukopis pôvodne pokračoval ďalšími stránkami, prípadne nebol dokončený. Avšak iné texty sme nemali k dispozícii. Príspevok azda vzbudí záujem občanov o kroniku/y/ svojej bývalej obce./