Pripomeňme si najzaujímavejšie jubileá z minulosti Opatovej nad Váhom, 2014 Viete, že...? Lepšie nazrite do minulosti našej Opatovej a prekvapí vás, koľko a akých okrúhlych jubileí si môžeme pripomenúť aj v roku 2014. Veď vedeli ste, že naša Villa Abbatis v spojení so Skalkou má už 690 rokov? Pripomenúť by sme si mali aj jubileum vzniku opatovskej farnosti a vyučovania v miestnej škole. Uplynie akurátne 100 rokov, keď na fronty 1. svetovej vojny narukovala väčšina opatovských chlapov. Alebo viete, že pred 60 rokmi sa v našej dedine narodil posledný Opatovan? A veruže bude to už 30 rokov, keď občania Opatovej na verejnom zhromaždení jednomyseľne rozhodli o dobrovoľnom pripojení svojej obce k mestu Trenčín. Čítajte zaujímavé tohtoročné jubileá a v nasledujúcich riadkoch sa dozviete viac. Rok 1009 – približne v tomto roku na Skalke sa usadil pustovník Andrej-Svorad, pochádzal z územia Poľska xxx Približne roku 1064 –biskup Maurus napísal legendu Život sv. pustovníkov Svorada a Benedikta. xxx Rok 1083 – pápež Gregor VII. svätorečil pustovníkov Andreja-Svorada a Beňadika, stali sa prvými svätými z Uhorska, slávnosť uloženia ich telesných ostatkov do hlavného oltára kostola sv. Emeráma v Nitre sa konala 16. júla uvedeného roku. xxx Rok 1224 – nitriansky biskup Jakub I. založil benediktínske opátstvo na Skalke. Skalka sa stáva budúcou oporou katolicizmu na Považí. Krédo rehole: Ora et labora! – Modli sa a pracuj! vystihuje jej orientáciu na duchovné a fyzické aktivity. xxx Rok 1324 – Hrachová sa prvýkrát spomína v listine ako Hrahó. Milan Dužek v Dejinách... uvádza: Spomína sa tu osada possesio Hrako r. 1324, ktorá hraničila s majetkami opátstva na Skalke. Od roku 1358 nie sú o osade zmienky /viď. str. 30/. Podľa Dr. M. Šišmiša /Opatová od najstarších čias k dnešku/ „...dosiaľ nevyriešeným a otvoreným problémom zostáva vznik a zánik staršieho sakrálneho objektu na území zaniknutej dediny Hrachová, ktorý sa dáva do súvislosti s Opatovou... Kedy a ako Hrachová prešla z chotárneho územia Dobrej do chotárneho územia Opatovej, nevieme.“ Historik Jozef Kutník tamojší sakrálny objekt lokalizuje ako kaplnku sv. Svorada, predchodcu terajšieho farského kostola v Opatovej... xxx Rok 1424 – skalské opátstvo získalo celú obec Opatová /villa Abbatis, názov Gezte v tých časoch úplne zaniká/. Villa abbatis /teda Opatová, dedina hospodársky a majetkovo patriaca opátstvu/ bola v cirkevnej správe farnosti Dobrá - zrejme do roku 1671. xxx Roky 1424 a 1484 – deň 17. júl bol opakovane vyhlásený za celouhorský cirkevný sviatok zasvätený Andrejovi-Svoradovi a Benediktovi. Tento deň sa dovtedy svätil len v Nitrianskom biskupstve. xxx Rok 1494 – snem nitrianskeho biskupa nariadil, aby s výnimkou Nitry a Opatovej sviatok svätých Andreja-Svorada a Benedikta sa nesvätil 17. júla, ale táto „slávnosť je preložená na nedeľu pod oltárom“ xxx Roky 1534 – patronátne právo na majetky skalského opátstva, resp. prinajmenšom na ich časť, získal gróf František Thurzo xxx Rok 1534 – prvá historicky doložená povodeň Váhu v chotári obce Opatová. xxx Rok 1549 – daňový súpis uvádza v obci Opatová panský majer /alodium domini/ s 1 poddanskou rodinou, richtára, 9 sedliakov a 2 pastierov dobytka. xxx Rok 1569 – vo Wittenbergu bol vysvätený za evanjelického farára opatovský rodák Juraj Sopúček. xxx Rok 1644 – skalské opátstvo, a teda aj Opatová, pripadli trenčianskym jezuitom. Stalo sa tak po naliehaní ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa Juraja Lippaya na opáta Jána Pskiho /Pyškyho/. xxx Roky 1734 – povodňová voda zobrala zožatú úrodu z opatovských polí. xxx Rok 1784 – obec Opatová mala 85 domov, 114 rodín a 592 obyvateľov. xxx 23. október 1789 – v obci Opatová bola zriadená samostatná farnosť, ktorá vznikla vyčlenením z trenčianskoteplianskej. Farnosť pod patronátom Študijnej základiny mala odvtedy svoju filiálku v Kubrej. Z pôvodného kostola na Skalke bol do Opatovej prenesený organ. xxx 25. október 1789 – prvým správcom opatovskej farnosti sa stal farár Ján Mihalovič /do júla 1798, keď bol pre chorobu penzionovaný, zomrel 12. mája 1800 v Klobušiciach/. xxx 26. október 1789 – na Rímsko-katolíckom farskom úrade Opatová bola zriadená samostatná matrika pokrstených, sobášených a mŕtvych. xxx Rok 1789 – v Opatovej sa začalo vyučovanie v drevenej jednotriednej škole. Objekt školy stál pravdepodobne v blízkosti križovatky hradskej s potokom. xxx Rok 1814 – cez Opatovú prechádzali vojská ruského cára Alexandra I. xxx 2. jún 1829 – konala sa kanonická vizitácia biskupa Jozefa Wuruma vo farnosti Opatová, podľa ktorej v lokalite Hrachová na vyvýšenom mieste sa nachádzali pozostatky kostola /lat. rudera/, jeho dĺžka 11 siah, šírka 3 a pol siahy. Vizitácia o. i. zaznamenáva, že kurátorom kostola bol vzdelanec Ján Gavenda, ktorý vykonával funkciu z úcty k Bohu zadarmo, kostolníkmi Ján Havran a Adam Meliš, hrobármi Adam Meliš a Adam Ďuriš, pôrodnou babicou Anna Kavková-Prakšíková, učiteľom Juraj Pecháček. Vo farnosti žilo 1 185 katolíkov slovenskej národnosti. xxx 10. október 1844 – v Opatovej začal pôsobiť farár a znamenitý učiteľ Štefan Galvanek /pôsobil do 6. septembra 1855, keď v Opatovej zomrel na choleru/. xxx Rok 1854 – slávny český maliar Josef Mánes namaľoval v Opatovej obraz tunajšej rodáčky Maríny Hnidošovej v ľudovom kroji. xxx 24. máj 1864 – prevzal opatovskú farnosť kňaz Juraj Zermeg /do 31. decembra 1874/. xxx Rok 1869 – obec Opatová mala 555 obyvateľov. xxx 13. apríl 1864 – trenčiansky súd rozhodol o vyčlenení majetku urbárskej obce z Náboženskej základiny. xxx 21. august 1899 - nastúpil a až do 5. januára 1925, keď zomrel v Budapešti, spravoval opatovskú farnosť kňaz Anton Bárdy. xxx 29. novembra 1909 – narodil sa v Opatovej Štefan Dužek, /zomrel 8. apríla 1998 - tamtiež/, osobnosť kultúrneho života a amatérskeho športu v obci, patril k priekopníkom divadelníctva v Opatovej, režisér, prekladateľ a upravovateľ divadelných hier, úspešný ovocinár a včelár xxx Rok 1909 – občania Opatovej z iniciatívy farára Antona Bardyho a riaditeľa školy Plachého si založili Spoločný obchodný dom – Potravné družstvo. K zakladajúcim členom družstva patrili Štefan Vančo, Tomáš Harvan a Ondrej Kobza, richtár a dlhoročný predseda družstva. xxx 8. máj 1914 – narodil sa v Opatovej Anton Vančo /zomrel 30. apríla 1993 tamže/, nálezca rímskeho strieborného denára z roku 178 na mieste ruín sakrálnej stavby v Hrachovej. xxx 8. august 1914 – rodinní príslušníci a občania Opatovej sa lúčili popri železničnej trati s vojakmi drotárskeho 71. trenčianskeho pešieho pluku, odchádzajúcimi vlakom na vojnový front do Haliče, kde boli nasadení do boja už 17. augusta a počas niekoľkých dní bojov utrpeli 50 percentné straty. xxx Roky 1914 – väčšina mužov z obce Opatová /Vágapátfalva/ vo veku 18 – 60 rokov narukovala do vojny. Na frontoch 1. svetovej vojny padlo 25 občanov z Opatovej. xxx Rok 1919 – obec dostala úradný názov Opatová nad Váhom. Český maliar Viktor Stretti vytvoril obrazy Drviči piesku pri Opatovej a Dievčence z Opatovej. xxx 26. september 1924 – opatovské obecné zastupiteľstvo na čele s richtárom Ondrejom Kobzom protestovalo listom Okresnému úradu proti prepusteniu 26 opatovských robotníkov z práce v trenčianskej textilke Tiberghien Fiels. xxx 8. október 1924 – po streľbe do štrajkujúcich robotníkov v Trenčíne bolo aj v Opatovej vyhlásené štatárium. xxx 25. apríla 1929 – narodil sa v Opatovej mjr. Ján Baďura /zomrel 13. júna 1999 - tamtiež/, dobrovoľný požiarnik, dlhoročný náčelník Okresnej inšpekcie požiarnej ochrany v Trenčíne, zaslúžil sa o rozvoj požiarnej ochrany v okrese Trenčín a jej skvalitnenie vo väčšine obcí, vrátane Opatovej. xxx Rok 1929 - v Opatovskej doline na lúke Pod baranovou sa začalo s výstavbou poľovníckej chaty, patrila firme Tiberghien Fiels. xxx 16. december 1934 – 15 zakladajúcich členov založilo Miestny odbor Matice Slovenskej v Opatovej, predsedom odboru sa stal Vojtech /Adalbert/ Porada, tajomníkom Štefan Dužek. Matica v obci organizovala najmä prednášky, slávnostné akadémie, divadelné predstavenia, spevácke vystúpenia, recitačné preteky, výstavy kníh spojené s predajom, kultúrno-zábavné večierky a premietanie filmov (prvými premietačmi boli Vojtech Bohuš a Štefan Kobza). xxx 15. december 1949 – majetok náboženskej Študijnej základiny v Opatovej, podliehajúcej v tom čase Povereníctvu školstva v Bratislave, prevzali štátne lesy - Lesná správa Opatová nad Váhom. xxx 11. marec 1954 – do rúk pôrodnej babice Apolónie Adamcovej narodil sa Alojz Meliš, posledný v Opatovej narodený obyvateľ, ostatní Opatovčania sa už rodili v trenčianskej nemocnici. xxx 17. júl 1954 – obcou sa prehnal orkán, lámal stromy o priemere až 60 cm. xxx 28. apríl 1964 – začiatok série v Opatovej obľúbených večerov poézie, ktoré organizovala miestna Ľudová knižnica a pripravovali Zita a Emil Dobiašovci. Večery vyvrcholili recitovaním veršov z tvorby Vojtecha Mihálika /Tŕpky a iné/ za osobnej účasti básnika, najčastejšie recitovali Viera Bohušová, Jana Ďuďáková, Milan Kuzma, Ján Siran, Stanislav Vančo a i. xxx Rok 1969 – v centre Opatovej /križovatka hradskej cesty a potoka/ bol zbúraný objekt „židovne“ - Štátneho domu, žiaľ, na veľa rokov sa prerušila napr. ochotnícka divadelná tradícia i ďalšie miestne aktivity, ktoré sa obnovovali postupne až po roku 1977. xxx 10. december 1974 – na zlučovacej členskej schôdzi družstevníkov JRD Víťazného februára Opatová nad Váhom a JRD Trenčianska Teplá vzniklo zlúčené JRD. xxx 24. október 1984 - občania Opatovej na verejnom zhromaždení jednomyseľne rozhodli o dobrovoľnom pripojení svojej obce k mestu Trenčín. xxx 19. november 1984 – konalo sa verejné plenárne zasadnutie MNV Opatová, ktoré riadil Štefan Martinka v súvislosti s pripojením samostatnej obce k Trenčínu. Rozhodlo, že poslanci MNV do skončenia aktuálneho volebného obdobia v počte 27 sa stanú riadnymi členmi pléna Mestského národného výboru Trenčín, zvolilo 11-členný Občiansky výbor budúcej miestnej časti Trenčín-Opatová. xxx 31. december 1984 – administratívnym pričlenením k Trenčínu zanikla samostatná obec Opatová nad Váhom /mala asi 1 600 obyvateľov/. Pripravil: STANISLAV VANČO