Na družstevnej hrude /1958 – 1988/
Ing. JURAJ SLYNKO
Prvých 30 rokov spoločného hospodárenia na pôde v obci Opatová spracoval Ing. Juraj Slynko, niekdajší predseda jednotného roľníckeho družstva. Jeho nasledujúci rukopis z archívu Stanislava Vanča pochádza z roku 1988.
Jestvovanie Jednotných roľníckych družstiev na Považí už na začiatku 50.-tych rokov, najmä v susednej obci Kubrá, malo byť podnetom k spoločnému hospodáreniu na pôde aj pre súkromných roľníkov v Opatovej. Avšak idea takého hospodárenia bola Opatovčanom úplne cudzia. Okresné stranícke i štátne orgány, vrátane obecných orgánov, vytvorili od roku 1952 množstvo agitačných dvojíc, ktoré navštevovali opatovských roľníkov a vysvetľovali im prednosti aj nevyhnutnosť založenia JRD. Kampaň presvedčovania roľníkov v obci trvala po celý august 1952, ale roľníci sa nevedeli vzdať svojej pôdy – jedinej životnej istoty generácií ich rodín. Bola to taká prekážka vzniku družstva, že presvedčovacia kampaň sa skončila neúspechom. Agitátorom sa podarilo získať len 9 prihlášok do JRD, napríklad od Jozefa Vojtecha, Štefana Repku, Jozefa Kuzmu, Jána Vojtecha a niektorých ďalších.
Nasledovalo ďalších päť rokov, v ktorých sa najmä miestna organizácia KSS a funkcionári MNV vyznačovali presvedčovaním roľníkov, aby začali hospodáriť spoločne. Postoj roľníkov však nezmenili ani represívne opatrenia – nútené výkupy, finančné postihy za zatajenú pôdu, za nedodržanie stavov hospodárskych zvierat, za neplnenie dodávok do štátneho nákupu, ktoré dosahovali až 15 000 Kčs, ani odobratie pôdy tzv. farských pozemkov, ktoré boli pridelené susednému JRD Kubrá.
Súkromné vlastníctvo pôdy v obci Opatová malo ozaj pevné korene. Dlhoročné ťažkosti so založením družstva v obci sa podarilo prekonať až v roku 1958, keď bolo podpísaných 114 prihlášok občanov a roľníkov. Ako deň vzniku JRD Opatová nad Váhom možno považovať 9. február 1958. V tento deň sa uskutočnila ustanovujúca schôdza JRD. Do funkcie predsedu bol zvolený Ján Novotný, podpredsedom sa stal Jozef Kuzma. Prvými členmi správy JRD boli Ondrej Hricko, Jozef Porada, Kristína Čačková, Jozef Meliš, Anton Dlesk a Ondrej Meliš. Vedúcim rastlinnej výroby sa stal Jozef Kobza, živočíšnej výroby Štefan Novotný a členmi revíznej komisie Štefan Martinka, Štefan Kuzma a Štefan Gavenda. Do funkcie účtovníka zvolili Jána Zuba. Bolo to prvé ale i posledné vedenie JRD, ktoré pozostávalo výlučne z opatovských občanov.
JRD sa stalo najväčšou hospodárskou organizáciou v obci. Počiatočné spoločné kroky družstevníkov boli neisté. Členovia nemali skúsenosti zo spoločnej práce, nebolo spoločných hospodárskych objektov, mechanizácia sa iba začínala nakupovať. Hospodárenie družstva v prvých rokoch prakticky organizovali pracovníci MNV na čele s jeho predsedom Gašparom Krajčirikom a predsedom poľnohospodárskej komisie MNV Ondrejom Melišom. Organizovali aj brigádnickú výpomoc z trenčianskych závodov, sústreďovanie hospodárskych zvierat a objednávali mechanizačné práce od strojno-traktorovej stanice. Propagáciu družstevníctva a povzbudzovanie družstevníkov mal na starosti najmä riaditeľ miestnej školy Milan Harinek.
Hospodárske výsledky družstva v rokoch 1958 – 1961, ktoré hospodárilo na 478 ha poľnohospodárskej pôdy, boli obrazom ťažkostí, hoci hektárové výnosy niektorých plodín boli aj nad okresným priemerom - napríklad obilnín a cukrovej repy. Hrubá poľnohospodárska produkcia z jedného hektára však predstavovala sotva 1 500 – 2 500 Kčs. JRD plnilo úlohy štátneho nákupu na 60 – 80 percent. Úžitkovosť hospodárskych zvierat poklesla na úroveň roku 1925, keďže ročná dojivosť kráv predstavovala len 820 l/kus, ročná znáška vajec 102 kusov na jednu nosnicu. Aby obec ako tak plnila plánované úlohy štátneho nákupu poľnohospodárskych výrobkov, musel MNV organizovať osobitné akcie výkupu mlieka, mäsa, vajec od členov JRD z produkcie ich záhumienkov.
V tých rokoch ani susedné JRD nemali nejaké mimoriadne hospodárske výsledky. Veľký únik pracovných síl z poľnohospodárstva do priemyslu a slabé hmotné zabezpečenie družstevníkov – jedna pracovná jednotka predstavovala iba 8 – 10 Kčs, pričom celodenná práca obnášala sotva 1,5 – 2 pracovné jednotky – viedli k úvahám o integrácii roľníckych družstiev Opatová, Kubrá, Kubrica a Dobrá do jedného hospodárskeho celku. Taká bola predstava ONV v Trenčíne a jej uskutočnením boli poverení podpredseda ONV Rudolf Pajtina a dedinské organizácie komunistov v spolupráci s MNV príslušných obcí. Členovia družstiev blížiacej sa integrácii zväčša nedôverovali, vyčítali si navzájom nedostatky a zlú organizáciu práce, usilovali sa uprednostňovať osobné a miestne záujmy.
Po agitácii a istom nátlaku uskutočnila sa dňa 18. marca 1961 v závodnom klube ROH vtedajšej Továrne na obrábacie stroje /TOS/ v Trenčíne spoločná ustanovujúca schôdza členov JRD z Opatovej, Kubrej, Kubrice a Dobrej. Vzniklo spoločné JRD Februárové víťazstva so sídlom družstevných orgánov a správy družstva v Opatovej. Do čela nového hospodárskeho celku s výmerou 850 ha poľnohospodárskej pôdy bol zvolený Ján Novotný, predseda JRD Opatová. Dovtedajšie JRD Opatová malo vo volených orgánoch spoločného družstva zastúpenie: Ján Kobza, Štefan Kuzma, Ján Zubo, Mária Melišová, Ondrej Hricko, Ondrej Meliš a František Adamec.
Prvý rok spoločného hospodárenia nezlepšil situáciu v plnení nákupných povinností, ani nevyriešil nedostatok pracovných síl, ale ekonomika hospodárenia zaznamenala mierne zlepšenie. Až technická úprava pozemkov, delimitácia časti poľnohospodárskej pôdy v prospech štátnych lesov a postupné budovanie hospodárskych objektov – najmä na hospodárskom dvore Opatová a Kubrá – vytvorili podmienky pre intenzívnejšiu poľnohospodársku výrobu. Jej výsledky sa začínali prejavovať od roku 1963, keď družstevníci po prvý raz splnili všetky úlohy štátneho nákupu v rastlinnej i živočíšnej výrobe. Na spoločnom JRD sa zvýšili stavy hospodárskych zvierat – najmä ošípaných a úžitkovosť, vzrástli hektárové výnosy, vo zvýšenej miere sa začala uplatňovať mechanizácia i chemizácia. V týchto rokoch, keď funkciu predsedu spoločného JRD vykonával Milan Uhliarik, nastupovali pracovať na JRD prvé vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelané kádre: Ing. Očiaková, Ing. Kopřiva, Augustín Kuzma, Magdaléna Brezanová, Marta Hricková, Magdaléna Kobzová, Mária Šulková, Mária Kuzmová a i. Avšak naďalej zostávala kritická situácia v živočíšnej výrobe, ktorú spôsoboval nedostatok pracovníkov. Preto vedenie družstva pristupovalo aj k nepopulárnym opatreniam – vyhlásilo pracovnú povinnosť, nastolilo finančné postihy a iné. Postupne sa stabilizoval káder riadiacich pracovníkov a čiastočne sa zlepšila situácia vo výrobných pracovných silách Od roku 1964 zastával funkciu predsedu spoločného JRD Jozef Bernát a hospodárske vedenie začalo pracovať v zložení: vedúci rastlinnej výroby – Ján Zubo, Opatová, vedúci živočíšnej výroby Ing. Zdeno Kopřiva, Trenčín, vedúci mechanizačného úseku Ján Novotný, Opatová, vedúci stavebnej skupiny Jozef Kuzma, Opatová, hlavný ekonóm Ján Dobiaš , Kubrá.
Zlepšovala sa organizácia práce a zvyšovala hmotná zainteresovanosť /pracovná jednotka 15 – 21 Kčs/, budovali hospodárske, skladové, sociálne i bytové objekty. Družstvo sa postupne stabilizovalo a blížilo k ekonomickej samostatnosti. V úžitkovosti hospodárskych zvierat i hektárových výnosoch patrilo družstvo už do lepšej polovice poľnohospodárskych závodov okresu. Na mechanizačný úsek prichádzali noví mladí pracovníci z odborných učilíšť – Stanislav Liška, Vendelín Monček, Jozef Mrázik. Pretrvával kritický nedostatok pracovných síl v živočíšnej výrobe a situáciu mali zlepšiť opatrenia nového predsedu JRD Juraja Slynka, dovtedy hlavného agronóma Okresnej poľnohospodárskej správy, ako aj ďalšie zmeny v riadiacich funkciách. Hlavným agronómom sa stal Augustín Kuzma, hlavným zootechnikom Jozef Bernát. Tieto zmeny v riadení spolu s vybudovaním nových bytoviek pre pracovníkov priniesli nápravu. Čiastočná stabilizácia výrobných pracovníkov a výraznejšie výsledky v hospodárskej a ekonomickej oblasti umožnili zmenu v odmeňovaní. Táto zmena znamenala prechod od pracovných jednotiek na pevnú mesačnú mzdu.
Spoločné JRD v roku 1974 – v poslednom roku existencie vo vtedajšej podobe - dosiahlo najlepšie výsledky. Zaradilo sa nimi do prvej desiatky poľnohospodárskych závodov okresu.
Prehľad hektárových výnosov /v tonách/ vo vybraných rokoch:
rok pšenica ozimná jačmeň jarný cukrová repa zemiaky
1960 1,9 2,4 33,4 9,2
1962 2,0 2,5 35,2 12,1
1966 2,2 2,4 38,3 10,4
1969 2,8 3,1 37,6 17,8
1972 3,8 2,4 45,0 10,8
1974 4,1 4,0 54,0 –
výroba mlieka
rok stavy dojníc ročná dojivosť št. nákup mlieka v tis. litroch
1960 78 820 64
1962 233 1 450 253
1966 218 1 462 286
1969 176 2 133 361
1972 190 2 717 469
1974 216 3 017 584
Výkonná mechanizácia, nové technológie ustajňovacích kapacít, a najmä nastupujúca špecializácia poľnohospodárskych podnikov znamenali pre družstvo vyššie nároky na finančné zabezpečenie, pričom menšie poľnohospodárske organizácie také nároky nemohli zabezpečiť. To boli dôvody, prečo družstevníci z Opatovej a Trenčianskej Teplej pochopili aj bez väčších nátlakov okresných politických a hospodárskych orgánov, že bude potrebná ďalšia integrácia.
Na prvej spoločnej schôdzi dňa 10. decembra 1974 sa členovia obidvoch jednotných roľníckych družstiev dohodli, že od roku 1975 budú hospodáriť spoločne. V riadiacich orgánoch nového spoločného družstva bolo paritné zastúpenie. Do funkcie predsedu JRD zvolili Ing. Juraja Slynka. Z obce Opatová boli v predstavenstve Augustín Kuzma a Anna Gašparíková. Nové JRD nezmenilo svoj názov ani sídlo. Začalo hospodáriť na 1 361 ha poľnohospodárskej pôdy. Tá sa rozprestierala na 11 katastrálnych územiach a medzi tromi mestami: Trenčín – Trenčianske Teplice a Nová Dubnica.
Prvé dva roky takto zlúčeného JRD sa vyznačovali naberaním skúseností z riadenia veľkého celku. Sprievodným javom boli časté zmeny vo výkonných funkciách. Družstvo chystalo investičné zámery v záujme špecializácie svojej výroby. S postupujúcimi rekultivačnými opatreniami v chotároch družstva sa menil i osevný postup poľnohospodárskych plodín. Bol zrušený osev kukurice na zrno a ľanu. Zlúčené družstvo v tom čase sa stalo príkladom pre iné integrované družstvá, pretože na JRD Víťazný február sa nezastavil vzostup poľnohospodárskej produkcie a ani jeho ekonomický rast.
Všetky kroky hospodárenia nového družstva do konca 70.-tych rokov sa niesli v znamení špecializácie. Veľmi ju ovplyvnil prímestský charakter tohto JRD. V rastlinnej výrobe sa orientovalo na výrobu obilnín, cukrovej repy, krmovín, zeleniny a kvetov. V živočíšnej výrobe sa družstvo orientovalo na spôsoby tzv. uzavretého chovu hovädzieho dobytka a ošípaných. V pomocných činnostiach unifikovalo traktorový a automobilový park. V pridruženej výrobe sa orientovalo na kovovýrobu.
Podstatnú zmenu v hospodárení družstva znamenalo vybudovanie skleníkov v spolupráci so Združenými službami Trenčín a Trenčianske Teplice na výmere 1,5 ha v hodnote 24 mil. Kčs. Skleníky predstavovali najväčší komplex poľnohospodárskych krytých plôch na Považí. Vzostup zaznamenávala živočíšna výroba, žiaľ, rastlinná výroba stagnovala a zaostávala.
Hektárové výnosy v tonách v rokoch 1975, 1978 a 1980
Pšenica ozimná – 3,64; 4,05; 5,4
Jačmeň jarný – 4,02; 4,20; 3,49
Cukrová repa – 35,7; 25,1; 33,9
- Zdroj
- Pôvodný archív Opatova.sk, WordPress post ID 3088