Autor: Ing. PETER DLESK

Z roku 1988 sa zachovalo niekoľko útržkov rukopisov a poznámok anonymných opatovských autorov, ktoré sa dotýkajú minulosti mlynárstva v obci Opatová. Z týchto jediných dostupných materiálov zostavovateľ publikácie zrekonštruoval údaje v nasledujúcom príspevku. Jadro príspevku o tzv. hornom mlyne tvorí rukopis Ing. Petra Dleska. Treba však uviesť, že okrem dvoch mlynov, ktorých minulosť uvádzame, v ústnom podaní najstarších obyvateľov obce v 2. polovici 20. storočia sa objavovali zlomky neurčitých spomienok aj na údajný tretí mlyn. Ten – ak vôbec jestvoval - mal stáť údajne na ľavom brehu Opatovského potoka niekde v blízkom priestore poniže kostola.    Do hospodárskeho života obce Opatová nad Váhom v minulosti sa zapísali dva mlyny – dolný a horný, ktorých súčasťou boli aj strojové zariadenia na pílenie z lesov vyťaženej drevnej hmoty. Obidva tieto hospodárske objekty mali význam nielen pre obyvateľov samotnej obce. Ich služby využívali aj obyvatelia blízkych dedín, najmä Dobrania.    Dolný mlyn využíval energiu vody Dobranského potoka, a tiež Opatovského potoka, ktorý bol umelo smerovaný k mlynu cez Súhradu. Nemáme k dispozícii žiadnu archívnu ani inú dokumentáciu, z ktorej by sme  mohli zistiť, kedy bol dolný mlyn s pílou postavený. Môžeme iba uviesť, že v minulosti bol majetkom Študijnej základiny a koncom 20.-tych rokov 20. storočia sa postaral o jeho technologické zveľadenie opatovský občan Juraj Nerad, majiteľ mlyna. Tieto okolnosti vyplývajú z rozhodnutí o povolení vodného práva, ktoré vydal župný úrad v Turčianskom Sv. Martine zo dňa 27. marca 1928 a Ministerstva zemědělství ČSR zo dňa 24. októbra 1929. Je však zaujímavé, že napríklad úradná písomná dohoda zo dňa 22. októbra 1929 s cukrovarom v Trenčianskej Teplej už uvádza ako majiteľa mlyna „pana Stefana Poludvorného“.  K histórii tohto mlyna ešte uvádzame, že mlyn mlel obilie na viac druhov múky, vrátane várovej,  chlebovej a krupicu. Technicky bol dobre vybavený. Mal 4 stolice, teda 4 páry valcov. Rámová píla /poháňaná pravdepodobne parným strojom/  bola určená na vodorovný rez guľatiny, po roku 1935 už bol mlyn elektrifikovaný a aj gáter bol poháňaný elektrickou energiou. Dolný mlyn ukončil svoju mlynársku činnosť v roku 1958. Do roku 1969 slúžil ako výrobňa krmív pre poľnohospodárske zvieratá, v súčasnosti je objekt mlyna už veľa rokov nevyužitý.    Ako sa krútili mlynské kolesá horného mlyna v Opatovej?    Dozvedáme sa to z originálu rukopisných spomienok, ktoré v rokoch 1987, resp. 1988  spísal Ing. Peter Dlesk. Podľa neho história horného mlyna v Opatovej siaha do polovice 19. storočia. Mlyn postavila okolo roku 1840 prvá zo šiestich generácií rodiny Dleskovcov, majiteľov mlyna, ktorí v ňom žili a pracovali. Prvá generácia rodiny Dleskovcov sa prisťahovala do Opatovej zo severnej Moravy.    Pôvodná stavba mlyna pozostávala v prevažnej miere z kameňa a dubového dreva. Tento stavebný materiál sa nachádzal v blízkom okolí a bol ľahko dostupný. Z väčších kameňov, pospájaných hlinou a hlinitanovým cementom, bola postavená základná stavba, vrátane jamy pre hnacie koleso. Samotné hnacie koleso, prevodové kolesá a transmisie boli vyrobené z dubového dreva. Mlyn pracoval na princípe tzv. vrchnej vody. Tá bola privádzaná žľabom zhora na hnacie koleso, ktoré malo priemer 5 metrov. Po obvode hnacieho kolesa boli zhotovené drevené korčeky s objemom takmer 0,5 m³. Takto sa dala využiť kinetická energia vody i samotná váha vody. Toto riešenie malo veľký význam pre prevádzku mlyna najmä pri nízkych stavoch a prietokoch vody v letných mesiacoch.    Horný mlyn, stojaci na ľavej strane Opatovského potoka oproti Hlinníku, sa dedil z generácie na generáciu Dleskovcov, čím sa zároveň prenášalo živnostnícke mlynárske remeslo z otcov na synov. Tak ako sa postupne menili jednotliví majitelia a vlastníci mlyna z rodiny Dleskovcov, súbežne sa modernizovalo a zdokonaľovalo i vnútorné zariadenie mlyna. Na zdokonaľovaní mlyna sa prejavovalo napredovanie priemyselnej revolúcie a rozmach hospodárskeho života najmä v časoch na prelome 19. a 20. storočia. Vďaka tomu patril tento mlyn aj začiatkom 20.-tych rokov 20. storočia medzi technicky moderne vybavené priemyselné objekty miestneho významu. Kým bola voda rozhodujúcim zdrojom pohonu mlyna, technickú úroveň jeho vnútorného technologického zariadenia nebolo možné dokonale využívať. Vodný mlyn pracoval s pomerne nízkou účinnosťou. Nevyhnutný sa ukázal modernejší zdroj pohonu, aby sa mlyn stal produktívnejším a mohol byť lepšie využitý. Prechodne, no iba krátky čas, mlyn využíval parný pohon, ale od konca 20.-tych rokov už aj elektrickú energiu.  Dodávku elektriny až do mlyna si objednal majiteľ horného mlyna na svoje náklady. Po dolnom mlyne bol horný mlyn druhým objektom v obci Opatová, kde sa začala používať elektrická energia na pohon elektromotora, ale i na svietenie. Táto skutočnosť bola rozhodujúcim medzníkom v prospech efektívnejšieho využitia mlynského zariadenia. Mlyn sa stal nezávislým na prírodných podmienkach, hlavne od množstva vody pritekajúcej z Opatovského potoka umelým vodným náhonom.    Posledným majiteľom  horného mlyna, ktorý jeho prevádzkou zarábal na živobytie svojej rodiny, bol Jozef Dlesk. Zdedil mlyn po svojom otcovi v roku 1936. Napriek tomu, že už mal k dispozícii elektrickú energiu, výhodne využíval  - najmä v jarných a jesenných mesiacoch - vyššie stavy vody na pohon mlyna. Takto podstatne znižoval príkon elektromotora, a teda i spotrebu elektriny, čiže i vlastné náklady na prevádzku mlyna.    Horný mlyn slúžil predovšetkým potrebám miestnych obyvateľov a  záujemcom o jeho služby z blízkeho okolia. Keďže mlyn bol kedykoľvek schopný produkovať nielen kvalitnú hrubú i hladkú múku, trvalý záujem o produkciu mlyna mali zákazníci zo vzdialenejších obcí. Po znárodnení mlyna v roku 1948 sa prevádzka mlyna postupne obmedzovala. V roku 1953 bola úplne zastavená. V roku 1972 bolo vnútorné zariadenie mlyna demontované a zlikvidované. Priestory mlyna potom slúžili ako sklad poľnohospodárskych produktov a záhradkárskych potrieb, jedna jeho časť ako jednoduchá stolárska dielňa. Z pôvodného zariadenia sa zachoval iba šrotovník, ktorý ešte koncom 80.-tych rokov slúžil na šrotovanie obilia pre vlastnú potrebu. Majiteľmi objektov bývalého mlyna a píly v tom čase boli Katarína Dlesková – nevesta Jozefa Dleska a jej synovia Peter, Stanislav a Anton. Jozef Dlesk zomrel v roku 1985, jeho syn Anton už v roku 1975. Pozn. redaktora príspevku: Kapitola, ktorú ste si práve prečítali, je súčasťou rozsiahleho rukopisu Z minulosti obce Opatová nad Váhom. Budem vďačný za všetky vaše vecné poznámky a pripomienky, postrehy, opravy i doplnenia. Môžete ich posielať na adresu stanislavvanco@azet.sk