Niektoré roky, udalosti, historické súvislosti a zaujímavosti z minulosti obce Opatová nad Váhom

Autor: STANISLAV VANČO

Rok 178 n. l. – pravdepodobne rok pred vytesaním monumentálneho rímskeho nápisu do trenčianskej hradnej skaly bol vyrazený rímsky strieborný denár /averz – plastické vyobrazenie poprsia Faustiny ml., manželky cisára Marca Aurélia, reverz - plastické vyobrazenie stojacej Venuše s malou Viktóriou/, nájdený v polovici 20. storočia v ruinách kamennej stavby v tzv. Starej Opatovej. Porovnávaním rímskych denárov s vyššie uvedeným rovnakým vyobrazením sa ukázalo, že averz a reverz denára vo svetovej numizmatike je síce známy a popísaný /napr. Cohen, Encyklopédia rímskych mincí/, avšak denár z Opatovej je ojedinelý obidvomi uvedenými vyobrazeniami na jednej a tej istej numizmatickej pamiatke. Nález a odborný popis denára aj s čiernobielymi fotografiami uverejnil autor v spolupráci s archeológom doc. Bohuslavom Novotným /Katedra dejín a archeológie UK Bratislava/. Vo vyššie uvedenom roku rímsky cisár Marcus Aurelius a jeho syn Commodus viedli svoje légie do rozhodujúcich bitiek s germánskymi Markomanmi a Kvádmi s veľkou pravdepodobnosťou aj v okolí vážskej úžiny pri Trenčíne.

xxx

Rok 883 – arcibiskup Adalrám vysvätil prvý kresťanský kostol na území Slovenska – kostol sv. Emeráma v Pribinovej Nitre, v ktorom boli neskôr uložené ostatky svätcov Andreja – Svorada a Beňadika, pôsobiacich na Skalke, s ktorou je spojená významná časť minulosti obce Opatová nad Váhom.

xxx

Rok 973 – zakladajúca listina pražského biskupstva spomína provinciu Vagh, patriacu ku Krakovu. Považie – od zániku Veľkej Moravy – až po Trenčín, patrilo geopoliticky do sféry záujmov poľského štátu, čoskoro aj českého, hoci už začiatkom 11. storočia sa stalo súčasťou Uhorska.

xxx

Približne v roku 1009 – na Skalke sa usadil pustovník Andrej – Svorad, pôvodom z územia Poľska. S nasledovníkom Beňadikom tu pôsobil takmer do svojej smrti.

xxx

Okolo roku 1064 – päťkostolský /Pécs/ biskup Maurus napísal legendu Život sv. pustovníkov Svorada a Beňadika, pravdepodobne ako predkanonizačnú dôvodovú správu.

xxx

Rok 1083 – pápež Gregor VII. svätorečil pustovníkov Andreja – Svorada a Beňadika. Boli pravdepodobne prvými svätými na území Uhorska. Slávnosť uloženia ich telesných pozostatkov do hlavného oltára kostola sv. Emeráma v Nitre sa konala dňa 16. júla vyššie uvedeného roku.

xxx

29. apríl 1086 – listina pražského biskupstva spomína pomenovanie provincie Vagh, čo potvrdzuje význam vtedajšieho stredného Považia. Tento priestor býval dlhodobým predmetom hraničných stretov a mocensko-politických záujmov vznikajúcich  kráľovstiev: poľského, českého a uhorského. Na provinciu Vagh si robili vytrvalý nárok všetky tri vznikajúce ríše. Túto časť Považia si napokon vydobylo Uhorsko pre seba. Podľa historikov /PhDr. R. Marsina a i./ novým centrom bývalej provincie od 11. storočia sa stal Trenčín, ktorého vtedajšiu územnú hranicu v smere na severovýchod tvoril potok pretekajúci Opatovskou dolinou, čiže chotárny priestor prinajmenšom po ľavý breh tohto potoka bol súčasťou Trenčína a hranicou vznikajúcich štátov. Chotár Trenčína sa v nasledujúcom období zmenšoval tak, ako sa spod správy Trenčianskeho kráľovského hradu v 13. storočí vyčleňovali a osamostatňovali obce Kubrá, Kubrica a ďalšie, vrátane Opatovej. Spomenutá provincia sa stala územnosprávnou jednotkou, na ktorú od čias pred koncom 11. storočia priamo nadviazala Trenčianska kráľovská župa.

xxx

Rok 1111 – vznikla Zoborská listina. V jej odpise z roku 1414 sa spomína kaplnka sv. Svorada na území vtedajšieho Trenčína. Nemôžeme vylúčiť, že mohla byť postavená na mieste terajších ruín archeologicky dosiaľ archeologicky neprebádaného a nespracovaného sakrálneho objektu v Opatovskej doline – v tzv. Starej Opatovej, na mieste osídlenia possesio Hrako. Citujeme z odpisu Zoborskej listiny: „… capellam sancti Zoerardi… in Trinchen et terram…“. Lokalita tejto kaplnky dosiaľ nie je potvrdená. Samotná possesio Hrako v opatovskej Hrachovej patrila do majetku rodiny Šimoniovcov z Dobrej, ale aj do priestoru záujmov ranostredovekého Trenčína a panstva Trenčianskeho hradu. Neskôr /najpravdepodobnejšie až po svojom zániku/ stala sa súčasťou chotára obce Opatová nad Váhom.

xxx

Pred r. 1200 – ak rešpektujeme jazykovedcami doložené jazykové zmeny g na h pred uvedeným rokom, potom osídlenie possesio Hrako, resp. dedina Gezte/Geszte/Gezste, čiže v jazykovej etymológii Gost/Hosť/Hostia, jestvovala  už v tom období. Pomenovanie osídlenia patrí k dosiaľ nevylúšteným jazykovým rébusom, pretože Hrako možno interpretovať aj ako Hrachová.

xxx

Po r. 1200 – ak rešpektujeme tú istú jazykovú zmenu spoluhlások /viď vyššie/, potom pôvodný názov possesio Hrako /základom pomenovania môže byť aj staroslovienske Grk – Grék/ je novší, a teda historicky mladší ako pomenovanie Gezte. To nevylučuje, ale nabáda k hypotéze o jestvovaní staršej minulosti osady, možno už v období Veľkej Moravy, resp. krátko po jej zániku. Veď čo, Gezte si mohli vybrať niektorí žiaci Cyrila a Metoda. Po vyhnaní z Veľkej Moravy sa uchyľovali za jej hranicou, často smerom k cirkevne i politicky naďalej významnej Nitre. Išlo teda o strategicky veľmi zaujímavé územie Považia v priestore hraníc cirkevných provincií, ako aj ešte neustálených hraníc uhorského, českého a poľského štátu. Žiaľ, kedy a ako vzniklo a zaniklo osídlenie Hrako a kto boli jeho zakladatelia – na tieto otázky dôkazne odpovedať nevieme.

xxx

Rok 1208 – v listine nitrianskeho biskupa Tomáša sa spomína kostol sv. Benedikta na Malej Skalke, ktorý bol postavený ako prvý na mieste terajšieho kostola.

Rok 1224 -  nitriansky biskup Jakub I. založil benediktínske opátstvo na Skalke. Patrili doň obce Opatová, Újazd, Skalská Nová ves, Zliechov. Skalka sa stáva rozhodujúcou oporou katolicizmu na Považí. Podotýkame, benediktíni sú najstaršou rehoľou katolíckej cirkvi. Ich rehoľné pravidlá sformoval sv. Benedikt /nar. r. 480/ v 6. storočí. Tradičné krédo rehole: Ora et labora! – Modli sa a pracuj! vystihuje orientáciu benediktínov na duchovnú a fyzickú činnosť /kultivovali nehostinné územia na úrodné polia, zakladali školy/. Skalské opátstvo – po Zobore, Hronskom Beňadiku, Kláštore pod Znievom a Krásnej nad Hornádom – bolo zrejme piate v poradí na území Slovenska.

xxx

23. jún 1238 – prvá známa listinná zmienka o obci Opatová nad Váhom. Vyplýva z nej, že uhorský kráľ Belo IV. donáciou daroval „večným právom polovicu majetku dediny Gezte, patriacej k hradu trenčianskemu, podľa chotára presne označeného… dňa 23. júna 1238“ do užívania benediktínskemu opátstvu na Skalke. Dovtedy bola dedina kráľovským majetkom a pričlenená bola k Trenčianskemu hradu ako jeho hospodárske zázemie. V kráľovskej listine sa spomína aj Bork /ako obec/, a tiež „dajaký hrad, zámok alebo tábor patriaci k obci Gezte“ /viď M. Dužek, Dejiny Opatovej nad Váhom…, str.11/. Pomenovanie obce Opatová pochádza z nasledujúceho obdobia 13. storočia. Podľa hodnotenia donácie z pera historika a spisovateľa Jozefa Braneckého „bol to ozaj kráľovský dar, Opatová tvorila po celé stáročia základ hospodárstva opátstva na Skalke.“ Tento vskutku kráľovský dar aj neskôr opáti – jezuiti „ pokladali za jadro svojho hospodárstva“ / viď J.V.G.: Skalka a jezuiti na Slovensku, 1940/. Pripomíname, že dedina Gezte v časoch pred Belovou donáciou patrila pod správu trenčianskej hradnej fary, neskôr po vyčlenení dediny z hradného územia spadala pod cirkevnú správu dekanátu a farnosť s kostolom sv. Kríža v Dobrej. Zostala jej filiou aj v období reformácie až do roku 1671. Následne /od roku 1671 do roku 1789/ prešla Opatová aj s Dobrou, Kubrou a Kubricou medzi filie katolíckej fary v Trenčianskej Teplej /avšak Kubrá a Kubrica len do roku 1725, kedy boli pričlenené k soblahovskej farnosti/.

xxx

Roky 1241 – 1242 – tatársky vpád pod vedením Ordu-chána a Pehu-chána od severu /z Poľska cez Moravu a popri Váhu/ smerom na Trenčín. Počas vpádu zanikli aj niektoré tamojšie osady. Tatári mnohé spustošili natoľko, že neboli obnovené. Trenčiansky hrad odolal, avšak mesto Trenčín Tatari vyrabovali a vypálili. Obyvatelia dediny Gezte, možno už villa Abbatis /a teda  Opatovej/, pravdepodobne pomáhali brániť hradby skalského kláštora. Podľa jednej z legiend, ktorá sa ústnym podaním zachovala v Opatovej nad Váhom až do polovice 20. storočia, ženy, deti a starci sa vraj pred Tatármi uchýlili do tzv. Starej Opatovej.

x x x

Rok 1310 -  prvá písomná zmienka o farnosti Dobrá, kde bol vtedy farárom Tomáš s titulom opáta, v rokoch 1332 – 1337 bol prvým dekanom Dobranského dekanátu.

xxx

Roky 1301 – 1321 – neobmedzená vláda Matúša Čáka Trenčianskeho na Považí. Rozohnal benediktínov, vrátane skalských, prisvojil si ich majetky, a teda aj dedinu Opatová na istý čas pričlenil k Trenčianskemu hradu.

xxx

Rok 1324 – M. Dužek vo svojich Dejinách… uvádza: Spomína sa tu osada possesio Hrako r. 1324, ktorá hraničila s majetkami opátstva na Skalke. Od roku 1358 nie sú o osade zmienky /viď. str. 30/. Podľa Dr. M. Šišmiša /Opatová od najstarších čias k dnešku, rukopis autora/ „dosiaľ nevyriešeným a otvoreným problémom zostáva vznik a zánik staršieho sakrálneho objektu na území zaniknutej dediny Hrachová, ktorý sa dáva do súvislosti s Opatovou. Jej majiteľmi bola zemianska rodina Šimoniovcov a nároky na ňu si robilo aj skalské opátstvo. Písomné zmienky o Hrachovej sú z roku 1324 a 1358, po tomto čase zanikla a pripadla do chotára Dobrej, ktorú tiež vlastnili Šimoniovci… Kedy však Hrachová prešla z chotárneho územia Dobrej do chotárneho územia Opatovej, zatiaľ nevieme…“ Historik J. Kutník vyššie uvedený /sakrálny/ objekt lokalizuje ako kaplnku sv. Svorada, predchodcu terajšieho farského kostola v Opatovej… „Podľa nášho názoru /rozumej M. Šišmiša – pozn. sv/ vznik tohto kostola či kaplnky môžeme azda dať do súvislosti s pôsobením benediktínskych mníchov v neďalekej Skalke…“ M. Šišmiš ďalej uvádza starobylý názov Mníšna cesta, ktorá sa začína v Opatovej povyše železničnej zástavky a končí sa na Žliabku. Dodáva, že „Mníšek sa nazýva vrch-kopec na najvyššom mieste Opatovskej doliny, kde na malej náhornej rovine sú zvyšky múrov a označenie dreveným krížom“. K tamojším zrúcaninám a lokalite vôbec M. Šišmiš píše, že „sme nútení pristupovať veľmi opatrne k romantickým úvahám miestnej verejnosti“ a odkazuje na potrebný archeologický prieskum a nedostupný archív rodiny Šimoniovcov.

xxx

Rok 1332 – Trenčiansky dekanát bol rozdelený na Závažský /pravá strana Váhu/ a Dobranský.

xxx

Rok 1424 – Skalské opátstvo získalo celú obec /villa Abbatis, názov Gezte zaniká/.

xxx

Rok 1431 – Trenčín a okolie zasiahli husitské vojny, ktoré pustošili Považie až po Trnavu.

xxx

Roky 1424 a  1484 – deň 17. júl bol opakovane vyhlásený za celouhorský cirkevný sviatok, zasvätený svätým Andrejovi – Svoradovi a Beňadikovi. Tento deň už predtým ale i neskôr tradične sa svätil najmä v Nitrianskom biskupstve.

x x x

Rok 1450 – faru v Dobrej obsadili českí bratríci. Len dovtedy bola Trenčianska Teplá filiou dobranskej farnosti, Opatová jej filiou zostala až do roku 1671. Niekedy vtedy – asi v polovici 15. storočia – mohla zaniknúť aj usadlosť – osada Hrako/Hrachová a pravdepodobne aj neďaleká osada Suché Potoky. Nedá sa vylúčiť súvislosť ich zániku s pretrvávajúcimi nepokojmi a odporom, sprevádzaným ozbrojenými zrážkami medzi uhorskou /kráľovský Trenčiansky hrad/ a cirkevnou mocou /Nitrianskej biskupstvo/ proti výbojným bratríkom. Nastupujúca reformácia však zasiahla stredovekú Opatovú menej, pretože predsa len patrila pod správu katolíckeho opátstva a tunajší katolíci ju prijímali len vlažne

xxx

Rok 1494 – snem nitrianskeho biskupa nariadil, aby sa – s výnimkou Nitry a Opatovej – sviatok svätých Andreja – Svorada a Beňadika nesvätil dňa 17. júla, ale táto „slávnosť je preložená na nedeľu pod oltárom“ /viď časopis Cyrill a Method, 1852, str. 149/.

xxx

Rok 1508 – v Opatovej bolo 16 /pravdepodobne až 18/ sedliackych usadlostí, ktoré odvádzali dávky opátstvu. V obci však žili aj želiari – bezzemkovia, ktorí nádenníčili u miestnych sedliakov alebo na majetkoch benediktínov a panskom majeri.

xxx

Rok 1526 – opátstvo na Skalke patrilo už takmer 300 rokov prakticky nepretržite /okrem krátkeho času vlády Matúša Čáka Trenčianskeho/ benediktínom /od roku 1238 aj už spomenutá Opatová /polovica Gezte a od r. 1424 celá villa abbatis/. Počas roka 1526 Trenčín a okolie obsadili cisárske vojská pod vedením Jána Katzianera. Ten výnosy obce Opatová, ktoré boli určené opátstvu, použil pre svoju armádu, benediktínov z kláštora na Skalke vyhnal.

xxx

Rok 1528 -  od tohto roku len titulárne benediktínske opátstvo na Skalke. Patronátne právo na jeho majetky prešlo na nitrianske biskupstvo, právne na opáta – biskupa Štefana Podmanického /do roku 1534, kedy zomrel/, potom na istý čas na rodinu Podmanických, majiteľov hradu Súča.

xxx

Roky  1534 – 1560 – vyššie uvedené patronátne právo na majetky skalského opátstva, resp. aspoň na ich časť, mal v držbe gróf František Thurzo /viď aj údaje z neskorších rokov 1546, 1553 a 1560/.

xxx

Rok 1534 – prvá historicky doložená povodeň Váhu v chotári obce Opatová. Úrodu a pôdu z chotára „brali“ povodne aj v neskorších rokoch, najmä v r. 1675, 1684, 1748, 1813, dosť často ešte aj v prvej polovici 20. storočia. Povodne vyčíňali až do regulácie rieky v 40.-tych rokoch a dokončenia Kočkovského kanála v 50.-tych rokoch 20. storočia.

xxx

Rok 1546 – z daňového súpisu /Item bona abbatiae Skalka. Possidet Podmaniczky/ vyplýva, že majetky skalského opátstva, a teda i dedina Opatová, boli zasa v držbe Podmanickovcov, majiteľov hradu Súča.

xxx

Rok 1549 – daňový súpis uvádza, že v dedine Opatová jestvoval panský majer /alodium domini/ s 1 poddanskou rodinou, richtár, 9 sedliakov a 2 pastieri dobytka.

xxx

22. september 1553 – cisár Ferdinand I. dovolil nitrianskemu biskupstvu opňtovne prevziať moc nad Skalkou /Skalou/, a teda aj nad Opatovou.

xxx

10. apríl 1560 – cisár Ferdinand I. donáciou znovu potvrdil vlastnícke právo opátstva Skalka na Opatovú.

xxx

V rokoch 1560 – 1586 – patronátne právo na opátstvo Skalka mal ostrihomský arcibiskup Štefan Oláh.

xxx

Od roku 1586 – patronátne právo na opátstvo Skalka mal jágerský /egerský/ biskup Štefan Radecký.

xxx

Rok 1590 – dedinu Opatová vypálili turecké vojská.

xxx

Rok 1590 – najstaršia známa pečať obce Opatová – zobrazuje jednorožca na zadných nohách, nad ním je veľká šesťcípa hviezda, text na pečati: PECZET.DEDINI.OPATOWEG, vročenie 1590.

xxx

Rok 1592 – v obci Opatová bolo 36 domov.

xxx

Rok 1598 – obec Opatová /predtým GezteVilla abbatis/ sa vyskytuje pod názvom Appati Zkalka.

xxx

Rok 1606 – Historická zmienka hovorí o výnosnom plťovisku na Váhu v chotári Opatovej. Z lesov v chotári sa furmanskými vozmi zvážalo drevo na sklad k rieke a plťami sa odplavovalo. Podľa záznamov obec Opatová vtedy platila na opravu a údržbu dvoch drevených mostov v Trenčíne 3 zlatky, čo bolo najviac spomedzi obcí na ľavej strane Váhu povyše Trenčína. Bola významným prístavným plťoviskom s právom na vykládku a nakládku tovaru. O ľavý breh „blúdivého“ Váhu v opatovskom chotári bolo treba sústavne sa starať, upravovať ho pomocou stavania kolien a tzv. klietok /viď miestny chotárny názov Pod klietkami/ z tvrdého siahového dreva v záujme bezpečnosti plavby pltí a pltníkov, ako aj vykládky a nakládky tovaru. Vážske pltníctvo po mnoho rokov poskytovalo Opatovčanom viaceré príležitosti, okrem povinných prác na údržbe ľavého brehu najmä furmanské a obchodné pri prekládke, rozvoze, ale aj pri nakládke či kúpe privážaných tovarov.

xxx

Rok 1611 – bakalárom na Univerzite Karlovej v Prahe a v roku 1613 magistrom sa stal Georgius Mollerus Opatovinus, opatovský rodák /pramene: archív University Karlovy, tiež Šmahel – Truc, Studie k dejinám UK v létech 1433 – 1622, taktiež publ. Humanizmus a renesancia, SAV, 1967/. Pravdepodobne bol synom miestneho mlynára. Do školy začal chodiť v susednej Dobrej, kde vtedy bola škola pod tamojšou evanjelickou cirkevnou správou, pod ktorej kuratelu do roku 1671 patrili aj filie Opatová, Kubrá a Kubrica.

xxx

Roky 1611 – 1630 – patronátne právo na opátstvo Skalka mal vacovský biskup Pavol David.

xxx

Rok 1632 – historicky prvý doložený spor Opatovčanov so susedmi. V tomže roku sa Kubrania sťažovali župnému úradu v Trenčíne, že Opatovčania im údajne pokosili a navnivoč obrátili proso.

xxx

Rok 1635 -  Prvá historicky doložená šarvátka  poddaných motešického panstva z Petrovej Lehoty s Opatovčanmi. Z oráčin Na psej nohe vzali Opatovčanom železné časti siedmich pluhov, porúbali im dva vozy a na Ježkovej lúke im zabili vola. Ďalší podobný incident s dobytkom Na psej nohe sa stal v roku 1641.

xxx

Rok 1641 – archívny doklad chotárneho názvu Nad uhliskom poukazuje na spracovanie dreva na uhlie v Opatovskej doline.

xxx

Roky 1644 – 1773 – skalské opátstvo, a teda aj Opatová, patrilo trenčianskym jezuitom. Stalo sa tak na naliehanie ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa Juraja Lippaya na opáta Jána Pskiho. Ján Pski /Pyšky/ ho daroval jezuitom a stal sa nitrianskym biskupom.

xxx

Rok 1645 – v septembri na Skalku prišli jezuiti a začali protireformačnú činnosť. Prvým jezuitským predstaveným na Skalke sa stal páter Martin Fábri /pôvodom Chorvát/, ktorý dal do poriadku zanedbané hospodárstvo a postaral sa o živobytie tunajších jezuitov. Jeho prvým pomocníkom bol páter Daniel Zedník, rodák z Pruského, ktorý začal s katolíckou obnovou v slovenskej reči /idiomate slavonico/. Totiž aj časť Opatovčanov pod vplyvom reformovanej dobranskej fary i občasných mocenských tlakov napríklad zo strany Imricha Forgáča a Illéšhazyovcov /cuuius regio, eiuus religio/ prestúpila k luteránom, pod priamym vplyvom skalských /trenčianskych/ jezuitov sa rekatolizovali.

xxx

Rok 1646 – na mieste dovtedajšieho už rúcajúceho sa pivovaru v Opatovej bol postavený nový pivovar /medzičasom viackrát prestavaný objekt pivovaru doposiaľ stojí, je naďalej obývaný a hospodársky využívaný na ľavej strane potoka medzi kostolom a „kaštieľom“/. O postavenie tohto novšieho pivovaru v obci Opatová sa postaral opát – rektor jezuitov Ján Lippay.

xxx

Rok 1651 – druhá známa pečať Opatovej s vročením 1651: zobrazuje kopček so stojacim lemešom, prekrížlenú biskupskú berlu a text: SIGILLUM PAGI APATFALVA. AD SZ/KALKAM/?/

xxx

Rok 1652 – Opatovčania údajne napadli kubranského obecného pastiera, vzali mu sekeru a zajali 76 oviec, ktoré sa pásli na ich chotári

xxx

Rok 1653 – skalskí jezuiti riešili sťažnosť opatovského Mikuláša Kováča na Františka Šumichrasta zo Skalky, ktorý mal zbiť jeho syna pri pasení dobytka na vážskych pasienkoch.

xxx

Rok 1662 – rozvodnený Váh odniesol z opatovského chotára 109 krížov úrody.

xxx

2. október 1663 – v Opatovej bolo 118 obetí tureckého vpádu. Počas vpádu prišlo o život 13 priamych obyvateľov Opatovej, obec bola vypálená, mnohí obyvatelia obce boli vzatí do zajatia, pričom oddiely osmanskej armády odohnali z obce aj kone a pobrali aj iný dobytok. Podľa kroniky trenčianskych jezuitov z roku 1664: „Z jednej dediny, ktorá sa volá Opatová /Apátfalva/ okrem cudzích mužov a žien, ktorí sa sem uchýlili, z našich poddaných /myslí sa jezuitských – pozn. zostavovateľa/, ak k nim pripočítaš niekoľkých – boli mečom alebo hodením do vody zahubení stoosemnásti /118/“. Podobne znivočená bola značná časť Považskej kotliny. Okrem obetí na životoch tatárski Turci odohnali a pobrali pre seba tisícky kusov koní, oviec a iného dobytka. Do zajatia a otroctva odvliekli tisícky ľudí z Považia, medzi nimi viaceré celé rodiny, ktoré dovtedy utekali hore Považím pred všetko ničiacim tureckým pustošením.

xxx

Rok 1665 – jezuiti zaznamenali do svojich análov informácie o veľkom suchu, ktoré aj v opatovskom chotári /súčasti opátstva/ trvalo od jari. Celému Považiu hrozila bieda a hlad. Na púti na Skalke pútnici prosili o pomoc Všemohúceho. Výdatný dážď zachránil úrodu, čo aj obyvatelia Opatovej považovali za zázrak.

xxx

Roky 1667 – 1669 – jezuiti postavili na Veľkej Skalke nový kláštor v blízkosti starého benediktínskeho, ktorý ležal v rumoch. Nový kláštor už začiatkom 18. storočia ťažko poškodili kurucké vojská.

xxx

Rok 1671 – Po viac ako 200 rokoch / roky 1450 – 1671/ definitívne sa skončilo postavenie obyvateľov Opatovej pod evanjelickou cirkevnou správou.  V roku 1671 Gabriel Illéšházy, majiteľ trenčianskeho panstva a trenčiansko-liptovský župan prestúpil na katolícku vieru a prestala existovať evanjelická cirkevná správa v susednej obci Dobrá, pod ktorú patrila aj Opatová, Kubrá a Kubrica. Opatová od roku 1671 /keď jezuiti dostali do správy aj tepľanskú farnosť/ do roku 1789 zostala fíliou tejže farnosti, do ktorej patrili aj Trenčianske Teplice, Kubrá a Kubrica /Kubrá a Kubrica iba do roku 1725, kedy boli včlenené do soblahovskej fílie.

xxx

Rok 1673 – v Opatovej bol 1 obuvník, 2 krajčíri, 1 obchodník so soľou

xxx

Roky 1675 a 1685 – veľké povodne narobili Opatovčanom veľké škody.

xxx

Rok 1690 – v Opatovej sa začalo s výstavbou kostola. Obyvatelia obce prispeli prácou, mnohí z nich peniazmi. Najviac daroval na stavbu kostola roľník Martin Meliš – 150 zlatých.

xxx

Rok 1696 – tretia známa pečať obce Opatová. V obraze je lemeš, dve ružičky, vľavo od lemeša čerieslo, text: SIGILLUM: PAGI: OPATOWA

x x x

Rok 1699 –na žiadosť hlavného župana Trenčianskej a Liptovskej stolice Mikuláša Illéšházyho konala sa úradná obhliadka chotárnych hraníc medzi Teplou a Dobrou z jednej strany, proti jezuitskej Opatovej z druhej strany. Svedkovia potvrdili, že tzv. „Janáčova lúka a odtud cesta na Zbojščach súca pod Kohútovu horu a prez Majerovu lúku dolu vedúci“ delí chotáre tepľanský a dobranský od opatovského.

x x x

Rok 1701 – župan Mikuláš Illéšházy protestoval pred vrchnostenskou stolicou proti tomu, že úradník jezuitov z Opatovej spolu s tunajším richtárom, 4 hájnikmi a s drábom dňa 6. júna násilím odobrali Tepľanom dobytok /7 koní a 41 kusov dobytka/, ktorý predtým zajali Tepľania obyvateľom Ľuborče, keďže sa pásol v ich chotári. Niekoľkých Tepľanov, dokonca aj ich richtára, odviedli poviazaných na Skalku.

xxx

1. jún 1701 – konala sa vysviacka kostola v Opatovej /ešte bez veže/. Kostol vysvätil nitriansky biskup Ladislav Maťašovský. Na slávnosti sa zúčastnili tisícky ľudí z okolia a Moravy.

xxx

Roky 1703 – 1712 – Opatová bola kruto poznačená kuruckými vojnami a prítomnosťou kuruckých ozbrojených oddielov /rabovačky, pustošenie, hlad, bieda, neobrábala sa pôda/. Tepľanskému farárovi Štefanovi Dubniczayovi /Dubnickému/ sa podarilo v týchto nepokojných časoch obhájiť pre katolíkov kostoly v Teplej, Dobrej i Opatovej.

xxx

Rok 1709 – Obec Dobrá sa stala filiálkou tepľanskej farnosti.

xxx

Rok 1711 -  jezuiti zo Skalky vyšetrovali šarvátku Opatovčanov, ktorí v chotári Na vŕškoch údajne zbili istého Kubrana.

xxx

Roky 1712 – 1713 – jezuiti obnovili kurucmi poškodený kláštor na Veľkej Skalke, v nasledujúcich rokoch ho zvnútra vyzdobili nástennými maľbami.

xxx

7. november 1713 – Ján Labšanský, prefekt panstva Mikuláša Illéšhazyho, vydal   „Edikt k pilnému zachovani“, ktorý je historickým dokladom o spôsoboch náboženského presvedčovania  obyvateľov, a tiež dokladom vtedajších etických noriem – pravidiel správania sa.

xxx

Rok 1717 – bola postavená veža kostola v Opatovej, znovu postavená bola i veža kostolíka sv. Andreja a Benedikta na Skalke.

xxx

Rok 1720 – obec Opatová mala 10 daňovníkov.

xxx

Rok 1721 – Gróf Mikuláš Illéšházy riešil ďalšie spory o chotárne hranice na svojom panstve. Tak na jar roku 1721 konala sa obhliadka v chotárnom spore Dobrej a Teplej proti Opatovej v lese „Nad Zbojiščom“ a na „Janušovej lúke“. M. Illéšhazy protestoval pred stolicou proti kolégiu trenčianskych jezuitov, ktorých poddaní z Opatovej napadli na uvedených miestach Tepľanov, zbili ich a vzali im veci.

xxx

Rok 1725 – letná povodeň na Váhu spôsobila veľké škody na úrode a majetkoch v Opatovej i susedných obciach.

xxx

Rok 1728 – viedol sa spor medzi Opatovou a zemanmi zo Skalskej Novej Vsi o skalské vážske sihote, kde boli salaše, pásol sa dobytok a rástlo prútie a drevo.

xxx

Roky 1734 a 1748 – rozvodnený Váh odniesol zožatú úrodu z opatovských polí.

xxx

Rok 1747 – bol uliaty barokový zvon opatovskej kostolnej veže /v banskobystrickej dielni zvonolejára Františka Zechentera/.

xxx

Rok 1748 – povodeň zasiahla gazdovstvo Skalky, rozbúrený Váh si urobil nové riečisko v chotári Opatovej, staré koryto zaniesol štrkom a spôsobil škody v hodnote asi 3 000 zlatých.

xxx

Rok 1765 – v Opatovej pri jezuitskom panstve vznikla textilná manufaktúra. Zakladateľom a majiteľom manufaktúry na výrobu súkna  /vlnené cajky/ bol Karol Fridrich Frey. Tkáčmi boli štyria tovariši, pôvodom zo Sliezska. Krátko po zrušení rehole /1773/ sa manufaktúra dostala do zlej finančnej situácie, keďže zostala aj bez podpory župy a štátu, zanikla.

xxx

Rok 1770 – súpis tereziánskej urbárskej reformy uvádza, že v dedine Opatová žilo 43 sedliakov, 5 želiarov a 4 podželiari. Historický prameň k tomuto roku udáva existenciu troch /!/ mlynov v obci.

xxx

21. október 1773 – Do tohto dňa obec Opatowa patrila pod opátstvo jezuitov na Skalke. Po zrušení rehole jezuitov kláštor i kostol na Skalke začal pustnúť. Z časti majetku trenčianskych jezuitov zriadená náboženská Študijná základina na podporu výchovy kňazského dorastu – Opatová dostala z nitrianskeho biskupstva osobitného direktora – správcu cirkevných majetkov. Majetok Študijnej základiny pozostával zo živého a mŕtveho inventáru majera, mlyna, pivovaru, dvoch rybníkov v Opatovskej doline a lesov. Do správy základiny od roku 1773 patrila aj sklárska osada Gápel, dovtedy patriaca trenčianskym jezuitom. Pred koncom 19. storočia skláreň zamestnávala asi 40 mužov, 40 žien a 20 detí pri výrobe oknového, dutého, brúseného, rytého, zláteného a maľovaného skla. Študijná základina v Opatovej /Náboženský fond/ jestvovala až do znárodnenia po 2. sv. vojne.

xxx

Rok 1773 – obec Opatová nad Váhom sa vyskytuje pod úradným názvom Opatowa /v neskorších obdobiach aj ako Apátfalu, Apátfalva, Vágapátfalva.

xxx

Rok 1775 – Župná vrchnosť v Trenčíne riešila sťažnosti Opatovej, Kolačína, Omšenia, Zliechova, Čičmian, Dolnej a Hornej Poruby, že ich vrchnosti prekračujú výšku urbárom stanovených poddanských povinností.

xxx

Rok 1784 – obec Opatová mala 85 domov, 114 rodín a 592 obyvateľov.

xxx

Rok 1787 – bola nadstavená veža kostola v Opatovej.

xxx

Rok 1789 – v obci Opatová bola zriadená samostatná farnosť, ktorá sa vyčlenila z trenčianskotepľanskej. Farnosť aj s patrocíniom miestnej Študijnej základiny mala odvtedy svoju filiálku v Kubrej.

xxx

Rok 1789 – na Rímsko-katolíckom farskom úrade v obci Opatová bola zriadená samostatná matrika.

xxx

Rok 1789 – v Opatovej sa začalo vyučovanie v  drevenej jednotriednej škole. Bola postavená pravdepodobne na mieste v blízkosti križovatky hradskej s potokom.

xxx

25. október 1789 – na opatovskú faru prišiel kňaz Ján Mihalovič, pravdepodobne prvý učiteľ v miestnej škole, zomrel roku 1798 v Opatovej.

xxx

Rok 1790 – zo spustnutého kostola na Malej Skalke boli demontované tri zvony, ktoré boli uskladnené /uschované/ v opatovskom kostole.

xxx

14. júl 1798 – opatovským farárom sa stal Štefan Heszterenyi, zomrel v Opatovej roku 1832.

xxx

Rok 1802 -  začalo sa vyučovanie detí v budove doterajšej školy pri kostole. Časopis Cyrill a Method z roku 1852 na str. 196 zrejme z príležitosti 50. výročia školy vyzdvihol výsledky školy, znalosti žiakov a zvlášť opatovského farára Štefana Galvaneka. Táto škola až do roku 1904 bola jednotriednou. Pred koncom 19. stor. ju navštevovali aj žiaci z Kubrej. Vyučovalo sa spravidla v slovenskom jazyku, iba v rokoch 1908 – 1915 po maďarsky. V roku 1904 bola budova školy opravená, pristavené dve miestnosti /učebňa a kabinet, vyučovať začala i prvá učiteľka/, odvtedy približne do 50.-tych rokov bola dvojtriedna, v nasledujúcich troj i štvortiedna, od 80.-tych rokov štvortriedna pre prvé štyri ročníky. V minulosti dochádzka žiakov tejto školy trvala najviac 6 rokov – „zím“, po roku 1918 až 8 rokov. V dvojtriednej škole v šk. r. 1919/1920 správca školy A. Fajth a Z. Göryová učili 95 detí, v šk. roku 1935/1936 traja učitelia učili 184 detí. Od 50-tych rokoch 20. stor. posledné tri ročníky osemročnej povinnej školskej dochádzky absolvovali žiaci v Trenčianskej Teplej, neskôr žiaci vyšších ročníkov navštevovali základnú školu v Kubrej, neskôr zasa dochádzali do Trenčianskej Teplej. K výrazným a úspešným osobnostiam v histórii školstva v Opatovej patrili viacerí učitelia-kňazi, napríklad spomenutý Štefan Galvanek a Anton Bárdy,  správcovia – učitelia a riaditelia školy, napríklad Alojz Fait, Jozef Čerňanský, Pavol Špánik, Milan a Mária Harinekovci, Zita Dobiašová, Mária Mokošová a ďalší.

xxx

Rok 1808 – vyskytuje sa názov obce v podobe Opátowá.

xxx

26. august 1813 – pravdepodobne najhroznejšia povodeň v histórii obce Opatová.  Z významnej časti chotára odniesla úrodu aj úrodnou pôdou a siahala hlboko do dediny /okraj povodňovej vody ešte v rokoch pred 2. sv. vojnou označovala značka pri dome Jozefa Kuzmu /Húsera/. Táto povodeň si vyžiadala na Považí veľa ľudských obetí. Mnoho obyvateľov Trenčína a  okolia osobne zachránil Štefan II. Illéšházy, posledný hlavný župan z rodu. Topiacich sa ľudí vyťahoval vo svojom člne z rozvodnenej rieky.

xxx

Rok 1814 – dedinou Opatová prechádzali ruské vojská cára Alexandra I.

xxx

Apríl roku 1815 – Opatovčanom bola pridelená /prenajatá?/ pôda panstva Skalky, avšak len privilegovaným sedliakom, čo sa prejavilo v odpore opatovských želiarov – bezzemkov, odkázaných zväčša iba na nádennícke práce. Vo vzniknutom ostrom spore, ktorý riešil slúžny Trenčianskej stolice Pavol Majerský, vystupujú opatovskí želiari Štefan Zubo, Ondrej Trunek, Ján Lezo, Martin Zubko, Jozef Beženec /Boženec?/, Adam Grajciar a iní, ktorí vyhlásili, že „nepripustia, aby ich po jednom palicovali, ale že sú hotoví všetci si ľahnúť na dereš“.

xxx

Rok 1816 – v kanonickej vizitácii v Opatovej sa spomína územie s ruinou, čo by mohlo nasvedčovať, že v časti chotára Hrachová ide o sakrálnu stavbu. Niektorí historici zastávajú názor, že môže ísť o zvyšky stredovekého hrádku. Kedy a na aký účel bola postavená spomenutá kamenná stavba, nie je jasné /uvádza M. Dužek v Dejinách…/. Podľa Vlastivednej monografie 1, Trenčín: „V kanonickej vizitácii z roku 1816 sa uvádza na území Opatovej chotárny názov Hrachová ako relikt po tejto zaniknutej dedine. Existencia kostola či kaplnky v niekdajšej dedine Hrachová sa dáva podľa miestnej ústnej tradície do spojitosti s pôsobením benediktínskych mníchov v neďalekom kláštore na Skalke.“

xxx

Rok 1817 – na mape z toho roku sa possesio Hrako nazýva Kapustová, neskoršie sa v mapách a literatúre opäť objavuje Hrachová, ale aj Stará Opatová.

xxx

Rok 1828 – obec Opatová mala 85 domov a 681 obyvateľov, z ktorých boli 659 rímski katolíci, 3 evanjelici, 19 izraeliti.

xxx

Rok 1831 – počas epidémie cholery v Opatovej od augusta do decembra zomrelo 41 občanov.

xxx

september 1832 – na faru v Opatovej nastúpil kňaz Andrej Hann, zomrel v Opatovej roku 1843

xxx

január 1843 – opatovským kňazom sa stal Ján Dualský /v júli 1844 bol vymenovaný za farára v Beckove.

xxx

Rok 1848 – v októbri cez Opatovú tiahlo od Žiliny do Trenčína 5 400 vojakov cisárskeho generála Šimoniča, ktorí dňa 28. októbra 1848 pri Kostolnej  zdrvujúco porazili uhorské vojsko a maďarskú národnú gardu.

xxx

Polovica 19. storočia – norimberský rytec L. Rohbock zakomponoval do širšieho krajinárskeho záberu /pohľadom z opatovských Hôrok/ údolie Váhu smerom na Skalku a Trenčín aj opatovský kostol.

xxx

26. jún 1852 – časopis Cyrill a Method vyzdvihol, že „v obci Opatovej neobyčajným na Slovensku spósobom vyšším narídzeniam školským sa v letnom čase zadosť činí“ /pozri podrobnejšie rok 1802/.

xxx

Rok 1854 – slávny český maliar Josef Mánes namaľoval v Opatovej obraz tunajšej rodáčky Maríny Hnidošovej v ľudovom odeve.

xxx

6. október 1855 – zomrel v Opatovej na choleru Štefan Galvanek, ktorý bol dedine významným farárom a učiteľom od 10. októbra 1844.

xxx

4. novembra 1855 – nastúpil do opatovskej farnosti kňaz Jozef Folkmann.

xxx

V rokoch 1863 – 1902 – vyskytuje sa názov obce Apátfalu.

xxx

24. mája 1864 - kňazom opatovskej farnosti  sa stal Juraj Zermeg /do 31. decembra 1874/.

xxx

Rok 1869 – obec Apátfalu/Opatová mala 555 obyvateľov.

xxx

31. december 1874 – farská knižnica v Opatovej mala 307 zväzkov kníh /podľa inventarizácie pri rezignácii kňaza J. Zermega.

xxx

Rok 1877 – podľa štatistiky mala Apátfalu/Opatová 558 obyvateľov a 87 domov. Obyvatelia chovali 48 koní, 58 volov, 97 kráv, 54 prasiat, 612 oviec a 34 kôz. Štatistika uvádza 2 krčmárov, 2 mlynárov, 1 kolára, 1 podomového obchodníka a menšiu pálenicu Salomona Stermanna.

xxx

Rok 1880 –  významný slov. maliar Jozef Božetech Klemens namaľoval oltárny obraz sv. Stanislava pre kostol v Opatovej.

xxx

Rok 1880 – obec Opatová mala 609 obyvateľov.

xxx

Rok 1883 – vybudovanie železničnej trate v úseku Istebník – Žilina zlepšilo dopravné spojenie Opatovej so svetom, v samotnej obci ovplyvnilo stavebný vývoj od potoka smerom k železničnej stanici.

xxx

13. apríl 1864 – trenčiansky súd rozhodol o vyčlenení majetku opatovskej urbárskej obce zo Segregácie.

xxx

Rok 1888 – v súvislosti s komasáciou v Opatovej sa spomínajú Salomon Stermann, Henrik Löwenbein, Adolf Hoffmann, Izidor Kulka, Jakub Toscano, František Konček a Ľudovít Dohnány.

xxx

15. augusta 1899 zomrel v Opatovej dlhoročný opatovský farár Ján Záriecky, v dedine pôsobil od 1. januára 1875.

21. augusta l899 – dočasným správcom, neskôr administrátorom opatovskej farnosti a od roku 1911 aj riadnym farárom sa stal Anton Bárdy /zomrel 5. januára 1925/.

xxx

Rok 1890 – obec Apátfalu/Opatová mala 693 obyvateľov.

xxx

Roky 1900 – 1901 – obec Apátfalu/Opatová mala 693 obyvateľov a 95 domov. Na jeseň 1901 začal pracovať cukrovar v Trenčianskej Teplej, v ktorom dostávali sezónnu pracovnú príležitosť aj Opatovčania.

xxx

Roky 1907 – 1913 – vyskytuje sa názov obce najčastejšie v úradnej podobe Vágapátfalva.

xxx

18. jún 1908 – Lesná správa „statku spoločného majetku kráľovského v Opatovej pod č. 668/1908 zakázala prístup ku kláštorisku na Skalke, lebo pri hlavnej bráne zrútila sa stena a nedalo sa dovnútra ani von ísť“.

xxx

Rok 1909 – občania Opatovej z iniciatívy svojho farára Antona Bárdyho a riaditeľa školy Plachého si založili Spoločný obchodný dom – Potravné družstvo. K zakladajúcim členom družstva patrili Štefan Vančo, Tomáš Harvan, Ondrej Kobza – bývalý richtár a dlhoročný predseda družstva. Družstvo malo až 170 členov s členským podielom po 10 korún. Potravné družstvo v obci zaniklo v marci 1952 založením Jednoty, spotrebného družstva v Opatovej, hoci rok predtým potravné družstvá obcí Opatová, Dobrá, Trenčianska Teplá a Omšenie robili opatrenia s cieľom zlúčiť sa.

xxx

Rok 1910 – obec Vágapátfalva/Opatová mala 737 obyvateľov.

xxx

Rok 1912 – zaniká župné zriadenie, v rámci ktorého patrila Opatová do Trenčianskeho slúžnovského obvodu dovtedajšej Trenčianskej župy.

xxx

Roky 1914 – 1918 – väčšina mužov z obce Vágapátfalva/Opatová vo veku 18 – 60 rokov narukovala do vojny. Na frontoch 1. svetovej vojny padlo 25 občanov Opatovej. Väčšina z nich bojovala na frontoch v Haliči a na Piave. Počas tejto vojny úrady zrekvirovali dva opatovské kostolné zvony z 18. storočia. Po vojne občania postavili hodnotný pamätník padlým spoluobčanom, chýbajúce zvony už v 20.-tych rokoch nahradili zvonmi vyrobenými v Českej pri Brne.

xxx

Pred rokom 1918 – podľa informácií z farského úradu fungovala v Opatovej prvá knižnica na fare už v 70.tych rokoch 19. storočia. Neskôr v 30.-tych rokoch 20. stor. vznikla matičná knižnica /knihovník Ján Krátky/, od začiatku 50.-tych rokov veľmi úspešne fungovala obecná Ľudová knižnica pri Osvetovej besede, v  rokoch pod vedením knihovníkov Ľudovíta Meliša ale najmä učiteľky Zity Dobiašovej opakovane získavala rozličné verejné uznania, ba i celoštátnu poctu Vzorná knižnica.

xxx

Rok 1918 – richtárom obce Vágapátfalva/Opatová sa stal Ondrej Kobza, bol ním až do vzniku prvej Slovenskej republiky.

xxx

Rok 1919 – obec dostala úradný názov Opatová nad Váhom /trval do 31. decembra 1984, keď sa obec pričlenila k mestu Trenčín ako jeho miestna časť/. Český maliar-grafik Viktor Stretti v roku 1919 nakreslil obrazy Drviči piesku pri OpatovejDievčence z Opatovej.

xxx

Rok 1920 – Ochotníci z Kubrej zahrali v Opatovej prvé divadelné predstavenie – hru Ferka Urbánka Strídža spod hája. Predstavenie naštudoval  gymnazista Štefan Hlaváč.

xxx

Rok 1921 - obec Opatová nad Váhom mala 807 obyvateľov.

xxx

Rok 1921 - opatovskí ochotníci nacvičili prvé vlastné divadelné predstavenie. Pod vedením režiséra gymnazistu Štefana Hlaváča z Kubrej sa prezentovali hrou Bludár od Ferka Urbánka. Zahrali ju v izbe u Michala Košuta. Ďalšiu divadelnú hru – Ferko Urbánkek: Kamenný chodníček – predviedli už v školskej triede. Prvá generácia hercov:  Jozef, František a Mária Vančovci, Jozef Cabala, Štefan Novotný, Katarína Krátka, Katarína Hricková. Ochotnícke divadelníctvo v obci sa rozvinulo po nástupe generácie združenej okolo Kolomana Reháka, Štefana Dužeka, Arpáda Wiedermanna a Miestneho odboru Matice slovenskej. Napríklad v období 1930 – 1950 už viaceré opatovské ochotnícke súbory nacvičili asi 80 predstavení, niekedy aj 6 – 7 ročne, v ktorých sa vystriedalo až 130 miestnych ochotníkov. V rokoch 1933 – 1937 často režíroval učiteľ Jozef Čerňanský. Divadlá sa hrávali v škole, v „konzume“ - miestnosti Potravného družstva, v sále hostinca u Jána Dužeka a neskôr aj v priestoroch domu mäsiara Armina Weissa, ktorý matičiarom prenajímal priestory jednej miestnosti bez stáleho javiska za symbolickú 1 korunu ročne. Po vojne a trojmesačnej rekonštrukcii uvedeného objektu /rekonštrukciu vykonali a zaplatili miestne organizácie komunistov a Matice/ – známeho ako „židovňa“ /úradne Štátny dom/. V ňom potom hrávali všetky novšie miestne ochotnícke súbory, najčastejšie Omladina a Požiarnik, ako aj školské a iné divadelné krúžky. Najčastejšími režisérmi od 40.-tych rokov boli Karol Majdán, učitelia Milan Harinek /od roku 1940/ a Pavol Špánik /žiacky krúžok/, neskôr Jozef Kuzma/Občan/, učiteľka Zita Dobiašová /s manželom  prof. Emilom Dobiašom  v 60.-tych rokoch boli aj režisérmi obľúbených Večerov poézie/,  Mária Wiedermannová a Margita Dobiašová /ostatné dve režírovali najmä folklórne a príležitostné kultúrne podujatia v 70.-tych a 80.-tych rokoch/. Z opatovského ochotníckeho divadelníctva vzišli viaceré  herecké talenty, napríklad profesionálny herec a divadelný pedagóg Vladimír Šupka /v Bratislave, Martine a Žiline/, Jozef a Milan Kuzmovci, Pavol Vojtech, Rudolf Kobza ml. a iní, niektorí s úspechom uplatňovali svoj talent aj v trenčianskych divadelných súboroch.

xxx

18. máj 1922 – bola založená organizácia opatovských komunistov, najmä v desaťročiach po 2. sv. vojne až do roku 1990 citeľne ovplyvňovala politický a verejný život v obci. V rokoch 1945 – 1985 jej predsedami postupne boli Jozef Basila, Matúš Meliš, Ján Kobza, Štefan Šubert, Ján Siran, Arpád Wiedermann, Jozef Jambor, Ján Gavenda, Gašpar Krajčirik, Pavol Majdán, Jozef Denko a Štefan Martinka

xxx

Rok 1923 – v tomto roku podľa svedectiev pamätníkov /Štefan Baluška, nar. 1912 a Štefan Dužek, nar. 1909/ v obci Opatová sa uskutočnili prvé priateľské futbalové zápasy na pasienku – ihrisku Pod klietkami na sihoti pri Váhu. Neskôr mali miestni futbalisti k dispozícii ihrisko Na štrkovej jame. Prvé dresy si futbalisti zadovážili od hráčov z Trenčianskej Turnej. Najdlhšie aktívna bola generácia futbalistov, z ktorej viacerí hrávali od konca 20.-tych rokov ešte po 2. sv. vojne: Ivan Baco, Arpád Wiedermann, Jozef Harvan, Štefan Baluška, František Parák, Štefan Dužek, Štefan  Nerad, Jozef Baž, Karol Semera, Jozef Kališ, Vojtech a Viktor Poradovci, Viktor Sedlák, Felix a Štefan Vančovci, Otto Štrauch a Pavol Závodský st. Vôbec najúspešnejším futbalistom, rodákom z Opatovej, sa stal v druhej polovici 20. stor. Silvester Kuzma, hráč trenčianskych klubov v najvyšších celoštátnych súťažiach, neskôr tréner futbalistov v Dubnici nad Váhom. Na činnosť priekopníkov futbalu nadviazala v 50.-tych rokoch založená miestna telovýchovná jednota – TJ Sokol, neskôr TJ Slovan Družstevník.

xxx

26. september 1924 – opatovské obecné zastupiteľstvo na čele s richtárom Ondrejom Kobzom protestovalo listom Okresnému úradu proti prepusteniu 26 opatovských robotníkov z práce v trenčianskej „Tibergienke“.

xxx

8. október 1924 – po streľbe do štrajkujúcich robotníkov v Trenčíne bolo aj v Opatovej vyhlásené štatárium.

xxx

Roky 1929 – 1931 – v Opatovskej doline na lúke v Baranovej/Pod baranovou bola postavená poľovnícka chata, ktorá patrila firme Tiberghien.

xxx

Rok 1930 – obec Opatová nad Váhom mala 992 obyvateľov.

xxx

Rok 1932 – na cintoríne v Opatovej „Kríž k väčšej sláve Božej postavil v r. 1932 Jozef Cabala“ /zápis podľa textu na ústrednom cintorínskom kríži/.

xxx

16. december 1934 – Pätnásť zakladajúcich členov založilo Miestny odbor Matice Slovenskej v Opatovej. Do funkcie predsedu odboru bol zvolený Vojtech /Adalbert/ Porada, tajomníkom sa stal Štefan Dužek. Matica v obci organizovala prednášky, slávnostné akadémie, divadelné predstavenia, spevácke vystúpenia, recitačné preteky, výstavy kníh spojené s predajom,  kultúrno-zábavné večierky, verejné posedenia s kultúrnym programom i premietanie filmov – sprvu na premietacích aparátoch, ktoré si zapožičiavala v Martine a Trenčíne, neskôr na vlastnom „nemom“ aparáte /1947/ a od roku 1950 na modernom prístroji Opefon – so zvukom /prvými premietačmi boli Vojtech Bohuš a Štefan Kobza/.

xxx

Rok 1935 – v Opatovej vznikla úspešná Miestna odbočka Slovenskej ovocinárskej spoločnosti, od prvých rokov známa vzdelávacími aktivitami /najmä prednášky Viktora Buchtu s manželkou/, štepením planých podpníkov v chotári a preštepovaním nevhodných sort jabloní a hrušiek. Už roku 1936 si zakúpila striekačku na postrekovanie stromov. Odbočka fungovala do 27. apríla 1958, keď sa prihlásila za člena Slovenského záhradkárskeho zväzu a vznikla miestna organizácia. Od roku 1965 vlastnila drtič a lis na ovocie, ktorý spravoval Ondrej Vančo. Najviac – 2 000 korún – na kúpu lisu na ovocie prispel učiteľ a ovocinár Milan Harinek. V roku 1967 sa začalo so svojpomocnou výstavbou lisovne a skladu v Hlinníku. V nasledujúcom roku 1968 lisár Jozef Jambor vylisoval prvých vyše 10 000 litrov šťavy, pričom ďalšie stovky litrov šťavy každoročne lisoval Anton Vančo na lise vlastnej konštrukcie vo svojom dvore pri hradskej ceste /teraz Opatovská ulica č. 143/. Od roku 1969 mali záhradkári malotraktor. Kúpili si ho na pôžičku, do roku 1987 sa oň staral a pracoval s ním najmä Pavol Liška, potom záhradkári kúpili zánovný traktor od JRD Nemšová. Od konca 50-tych rokov v Opatovej vlastnil prvý záhradný malotraktor spomenutý Anton Vančo, vyučený zámočník,  skonštruoval ho svojpomocne /z lodného motora a dielcov spred roku 1918/.

xxx

18. september 1936 – občania Opatovej z iniciatívy richtára Ondreja Kobzu na ustanovujúcom zhromaždení rozhodli založiť Dobrovoľný hasičský zbor, ktorého zakladajúcimi členmi boli o. i. Jozef Čerňanský, Jozef Kuzma, Ján Sládkovič a František Masaryk. Činnosť začal po prijatí členov a schválení stanov v roku 1937. Prvými veliteľmi zboru boli  Ján Sládkovič, Jozef Kuzma, Pavol Liška a Pavol Meliš. Požiarne družstvá /aj viac ako 10 družstiev dospelých mužov, žien, dorastu a žiakov/ od 50.-tych rokov dosahovali časté úspechy na oficiálnych i pohárových súťažiach v okresnom, krajskom i celoštátnom meradle.

xxx

Rok 1936 – Opatovčania založili 12-člennú kapelu dychovej hudby pod vedením kapelníka Ľudovíta Paráka z Dobrej, úspešne pôsobila dve desaťročia. Zakladajúci členovia: Štefan Porada, Štefan Meliš, Ján Vojtech, Ladislav a Jozef Bohušovci, Štefan Kobza, Jozef Baž, Jozef Čupalka, Matúš Dobiaš, Jozef Tomeček, Štefan Zubo a Ján Vanek. Táto dychovka okrem tanečných zábav –muzík, vypomáhala pri kultúrnych, cirkevných a iných spoločenských podujatiach v obci, hrávala na svadbách, ale aj po divadelných predstaveniach. V rokoch 1966 a 1975 bola tradícia prvej dychovej hudby dvakrát obnovená pod názvom Opatovanka, od roku 1982 ju vystriedala Mládežnícka dychová hudba. Od 40.-tych rokov v Opatovej bola aktívna aj džezová kapela Jozefa Bohuša /Bohuš, Bližňák, Čupalka, Rekem/.

xxx

Rok 1940 – obec Opatová mala 1 164 obyvateľov. Na čele obce bol Jozef Kuzma vo funkcii vládneho komisára do roku 1945.

xxx

4. apríl 1945 – k obci Opatová sa priblížil vojnový front, zaisťovací  vojenský oddiel Nemcov a Maďarov ustúpil z  chalúp, železničnej stanice a školy smerom do Trenčianskej Teplej.

xxx

9. apríl 1945 – lokomotíva so zvláštnym pluhom rozlámala drevené železničné pražce v chotári obce Opatová.

xxx

9. apríl 1945 – narodil sa v Opatovej Peter Baco, vynikajúci poľnohospodársky odborník, v 90.-tych rokoch poslanec NR SR a minister pôdohospodárstva SR, potom europoslanec v Bruseli.

xxx

10. apríl 1945 – bola v Opatovej zriadená ozbrojená národná stráž /16-členná, zorganizoval ju Štefan Kobza ml./, chránila občanov a ich majetok do 15. augusta.

xxx

10. a 11. apríl 1945 – v oslobodzovanej Opatovej a jej blízkom okolí zahynulo 48 rumunských vojakov /dvaja boli pochovaní v obci, ostatní v Trenč, Tepliciach/. Namieste alebo na následky zranení zahynulo 5 občanov Opatovej – Paulína Melišová, Ludvík Gavenda, Anna Melišová, Peter Dobiaš a Ján Kuzma. Mierový život v obci sa obnovil až pred koncom apríla.

xxx

apríl 1945 – predsedom MNV v obci sa stal Štefan Kobza /do 29. mája 1945/.

xxx

12. máj 1945 -  asi 120 odvelených Opatovčanov pod dohľadom červenoarmejcov nastúpilo vypomáhať pri budovaní provizórneho dreveného mosta cez Váh v Trenčíne.

xxx

17. máj 1945 – začalo sa povojnové vyučovanie v opatovskej škole.

xxx

29. máj 1945 – predsedom MNV v obci sa stal Jozef Kuzma /do 15. decembra 1945/.

xxx

15. august 1945 – predsedom zrekonštruovaného MNV v obci sa stal Jozef Basila /do 2. decembra 1945/.

xxx

2. december 1945 – predsedom MNV v Opatovej nad Váhom sa stal Štefan Žuffa.

xxx

Január 1946 – topiaci sa sneh a dažde spôsobili povodeň v najmä časti chotára pod ZajárčímŠirokou studňou, pričom voda vymyla hlboké jarky v úrodnej pôde, zaplavila železničnú figuru od Kubrej a aj pivnice domov v okolí miestnej sochy sv. Jána.

xxx

Február 1946 – úroveň topiacich sa ľadov vo Váhu v chotári obce Opatová siahala až po cestu na Skalke.

xxx

13. október 1946 – konalo sa v Opatovej zakladajúce valné zhromaždenie Jednoty katolíckych žien. Mala 76 zakladajúcich členiek, predsedníčkou sa stala Júlia Špániková. Organizácia bola rozpustená z úradnej moci už v roku 1948.

xxx

20. október 1946 – MNV v Opatovej ustanovil Miestnu osvetovú radu, ktorej predsedom bol vymenovaný Jozef Kuzma /Občan/.

xxx

Rok 1946 – trenčiansky maliar Hugo Gross namaľoval olejomaľbu Humná v Opatovej, trenčianska maliarka Irena Schidlayová-Slavinská vytvorila pastel Starý Vančo z Opatovej. Predsedom MNV sa stal Jozef Basila.

xxx

Rok 1946 /alebo 1947/ – v Opatovej bola založená organizácia Československého Červeného kríža, prvou predsedníčkou sa stala Mária Horná, po nej Mária Bacová, Júlia Steklá a i. V najaktívnejších obdobiach mala táto humanitná organizácia až 100 členiek.

xxx

23. marec 1947 – MNV v Opatovej nad Váhom organizoval finančnú zbierku na pomoc z Maďarska do vlasti prinavráteným Slovákom.

xxx

Rok 1947 – opatovský chotár a dedinu postihlo nevídané sucho, žatva a mlatba boli mizerné, vyschli mnohé studne. V kostole sa konali osobitné modlitby za dážď. Strniská sa nedali poorať /napršalo až v októbri/. Predsedom MNV sa stal Jozef Kobza.

xxx

Rok 1948 – obec Opatová mala 1 202 obyvateľov. Predsedom MNV sa stal Štefan Žuffa/.

xxx

Rok 1949 – predsedom MNV v Opatovej sa stal Matúš Meliš /do roku 1952/. Vznikla organizácia Zväzu československo-sovietskeho priateľstva.

xxx

15. december 1949 – majetok Náboženskej študijnej základiny v Opatovej, podliehajúcej v tom čase Povereníctvu školstva v Bratislave, prevzali štátne lesy – Lesná správa Opatová nad Váhom.

xxx

26. august 1950 – uskutočnil sa na MNV v Opatovej prvý úradný – tzv. civilný sobáš novomanželov.

xxx

Máj 1951 – bol vytvorený dočasný výbor vznikajúcej Telovýchovnej jednoty Sokol Opatová nad Váhom /od r. 1969 TJ Slovan, od 10. februára 1977 TJ Slovan Družstevník Opatová nad Váhom/. Iniciátorkou založenia telovýchovnej jednoty bola miestna učiteľka A. Hlubocká, prvým predsedom TJ sa stal Jozef Basila. Každý člen výboru vložil po 200 korún do základného fondu. Prvým oddielom bol futbalový, ktorému TJ Merina Trenčín darovala 16 párov starších kopačiek a dresy. Mužstvo dospelých futbalistov bolo prihlásené do súťaže a do roku 1953 hrávalo zápasy pri Váhu. V druhej polovici 50.-tych rokov pod vedením Františka Masaryka vznikol úspešný oddiel ľadového hokeja so súťažným mužstvom, jeho hráči úspešne reprezentovali obec Opatová nad Váhom na úrovni kraja. V roku 1966 vznikol oddiel pozemného hokeja, ktorý viedli Milan Basila, Ondrej Ďuriš, neskôr Michal Drlička. Oddiel „pozemkárov“ a jeho jednotliví hráči dosiahli viaceré úspechy na celoštátnej i medzinárodnej športovej scéne, napr. suverénne zvíťazili v Slovenskej národnej lige /1970/. V roku 1969 vznikol turistický oddiel, ktorý dosahoval vynikajúce úspechy pod vedením Karola Gavendu. Telovýchovná jednota dostala titul Vzorná TJ /1973/. V roku 1976 boli dané do užívania šatne a sociálne zariadenia na dnešnom štadióne, vybudované svojpomocne a s prispením JRD. Viacerí občania a členovia TJ bezplatne odpracovali stovky brigádnických hodín, napríklad projektant M. Cabala, predseda MNV G. Krajčirik, Alfonz Kuzma, Marian Zubo, Karol Svrbík, Š. Žuffa a mnohí ďalší. Z októbra 1977 sa datuje družba opatovských športovcov s TJ Sokol Újezdec-Těšov. Na rozvoji telovýchovy v tom období sa podieľali miestne organizácie, najmä JRD a Jednota – spotrebné družstvo JRD.

xxx

25. september 1951 – nedobrovoľne bol zrušený Miestny odbor Matice slovenskej v Opatovej.

xxx

11. november 1951 – Potravinové družstvo v Opatovej sa zlúčilo s Jednotou, spotrebným družstvom..

xxx

Rok 1951 – v Opatovej bola zrušená funkcia obecného hlásnika, bol zatknutý obľúbený miestny kňaz a administrátor fary vdp. Jozef Štefánek.

xxx

7. december 1952 – v obci Opatová vznikla Osvetová beseda. Jej správcom do 30. decembra  1976  bol M. Harinek, ktorého nahradil K. Majdán /do roku 1980/, v nasledujúcich rokoch boli jej správcami M. Kováčová, A. Jamrichová, J. Konečný, M. Kuzma, od februára 1984 M. Dobiašová. Činnosť Osvetovej besedy posudzovala a riadila Rada MNV. Osvetová beseda mala divadelný, redakčný, rozhlasový a ovocinársky krúžok, fotokrúžok a krúžok názornej agitácie. Do roku 1967 premietala až 100 celovečerných filmov ročne pre mládež a dospelých. Premietačmi filmov v Osvetovej besede boli M. Harinek, J. Kuzma, E. Hajíček, F. Wiedermann, M. Liška a J. Gavenda.

xxx

Rok 1952 – predsedom MNV v Opatovej sa stal Gustáv Dužek /do roku 1956/, začala sa výstavba tvrdej cesty do Opatovskej doliny i terajšieho futbalového ihriska  Za štrekou /domáci futbalisti dovtedy hrávali pri Váhu/.

xxx

17. júl 1954 – obcou sa prehnal orkán, lámal stromy o priemere až 60 cm.

xxx

Rok 1955 – Anton Vančo /nar. 1914 – zomr. 1993/ našiel v Hrachovej na mieste ruín tzv. Starej Opatovej unikátny rímsky strieborný denár z roku 178 n. l.

xxx

Rok 1956 – predsedom MNV v Opatovej sa stal Michal Bohuš /do roku 1958/.

xxx

Rok 1958 – predsedom MNV v Opatovej sa stal Gašpar Krajčirik /do roku 1975/.

xxx

11. február 1958 – bolo založené Jednotné roľnícke družstvo Opatová nad Váhom, jeho prvým predsedom bol miestny roľník Ján Novotný.

xxx

Rok 1958 – na činnosť pôvodnej odbočky Slovenskej ovocinárskej spoločnosti v Opatovej nad Váhom nadviazala Miestna organizácia Slov. záhradkárskeho zväzu.

xxx

9. jún 1958 – Merina Trenčín, štátny podnik, začala s výstavbou Rekreačného strediska  /92 lôžok/ a priľahlej vodnej nádrže /9 800 m štvorcových/ v Opatovskej doline, neskôr v 60.-tych rokoch aj blízkeho areálu Pionierskeho tábora /postupne až 150 lôžok/.

xxx

18. marec 1961 – zlúčili sa JRD Opatová nad Váhom, Kubrá, Kubrica a Dobrá pod názvom JRD Februárového víťazstva so sídlom v Opatovej nad Váhom. V roku 1974 sa do zlúčeného družstva včlenilo aj trenčianskotepľanské JRD.

xxx

Rok 1961 – obec Opatová mala 1 498 obyvateľov.

xxx

Jún 1961 – začal vychádzať mesačník Opatovský ruch /zanikol ku koncu nasledujúceho roku/, zodp. redaktor Milan Harinek, najviac príspevkov uverejňoval Stanislav Vančo.

xxx

16. júl 1961v Opatovskej doline bolo uvedené do prevádzky Rekreačné stredisko trenčianskej Meriny, ktoré dlhodobo dobre propagovalo obec v celoštátnom meradle medzi rekreantmi, turistami a do 90.-tych rokov aj  každoročným športovým podujatím Beh denníka Práca.

xxx

Rok 1962– polesie Opatová nad Váhom malo celkovú výmeru 2 066,9 ha v katastrálnych územiach Opatovej, Trenčianskych Teplíc, Trenčianskej Teplej, Dobrej, Kubrej a Kubrice, pričom spravovalo aj 121,1 ha družstevných a súkromných lesov.

xxx

7. marec 1963 – narodil sa v Opatovej Mons. Marian Gavenda, vysvätený za kňaza v roku 1994, o dva roky neskôr dosiahol licenciát teológie /ThLic./ na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme, od roku 2000 šéfredaktor Katolíckych novín, v rokoch 2000 – 2006 hovorca Konferencie biskupov Slovenska, vynikajúci kresťanský publicista a televízny komentátor udalostí zo života kresťanov i cirkvi, v spolupráci s Karolom Kálayom spoluautor knihy o kostole sv. Jakuba v Levoči Klenot gotiky, autor textu obrazovej knihy Chrámy a iných literárnych a publicistických prác z oblasti kresťanského duchovného života. Svoje cestovateľské zážitky vydal v knihe Na pulze života.

xxx

28. apríl 1964 – začala niekoľkoročná séria v Opatovej obľúbených a hojne navštevovaných Večerov poézie, ktoré organizovala ľudová knižnica Osvetovej besedy a pripravovali učitelia Zita a Emil Dobiašovci. Vyvrcholila recitovaním výberu veršov z lyrickej tvorby Vojtecha Mihálika /Tŕpky a iné/ za osobnej účasti básnika. Najčastejšie recitovali Viera Bohušová, Jana Ďuďáková, Milan Kuzma, Ján Siran, Stanislav Vančo a i.

xxx

Jún 1965 – do rekreačného strediska Merina a najmä do objektov komplexne vybudovaného Pionierskeho tábora v Opatovskej doline sa uchýlili desiatky detí a ich matiek z obce Iža /okres Komárno/, zničenej rozvodneným Dunajom. Objekty v doline obývali do postavenia novej obce Iža, ktorú na Žitnom ostrove vybudoval vtedajší okres Trenčín.

xxx

Rok 1965 – Jednota – SD Trenčín rozhodla o výstavbe reštaurácie a neskôr motorestu Maják pri novovybudovanej ceste. Motorest vyhľadávali aj zahraniční turisti. Maják bol veľmi dobrou propagáciou obce. žiaľ, ešte pred vybudovaním diaľnice na pravej strane Váhu upadal, avšak jeho reštauračné služby opäť  fungujú primerane dobre.

xxx

Rok 1966 –v centre Opatovej /križovatka hradskej cesty a potoka/ bol zbúraný objekt tzv. „židovne“ – kultúrneho domu. Činnosť Osvetovej besedy bola predisponovaná k novej ceste Trenčín – Dobrá, do blízkosti motorestu Maják a tamojšieho dreveného objektu po stavbároch cestného nadjazdu v obci. Objekt čoskoro zhorel a na viac ako desať rokov sa prerušili akékoľvek podmienky na udržanie ochotníckej divadelnej tradície, činnosť knižnice a ďalšie kultúrne aktivity. Obnovili sa od roku 1977.

xxx

1. marec 1968 – pri požiari dreveného objektu Osvetovej besedy v Opatovej  zhorel o. i. inventár ľudovej knižnice a miestnej telovýchovnej jednoty. Občania zachránili aparát na premietanie filmov a nástroje dychovej hudby. Na obnovu knižnice prispeli občania najmä vlastnými knihami, takisto trenčianske knižnice. Účinnú materiálnu a finančnú pomoc postihnutému futbalovému oddielu poskytol Okresný výbor Slovenskej telovýchovnej organizácie Trenčín, ako aj popredné československé futbalové kluby Sparta Praha, LIAZ Jablonec a Jednota Trenčín.

xxx

Rok 1970 – obec Opatová mala 1 616 obyvateľov.

xxx

9. september 1974 – slávnostný výkop spoločného objektu nákupného strediska a kultúrneho domu v Opatovej /na mieste bývalej židovne/. Objekt bol postavený dodávateľsky, avšak s výrazným pracovným prispením občanov, v spoluinvestorom výstavby bola obec s Jednotou – SD.

xxx

10. december 1974 – na zlučovacej členskej schôdzi družstevníkov JRD Víťazný február Opatová nad Váhom a JRD Trenčianska Teplá vzniklo zlúčené JRD.

xxx

Rok 1975 – predsedníčkou MNV v Opatovej sa stala Božena Kobzová /do 31. decembra 1984 – pričlenenia obce k Trenčínu/, predtým pracovníčka a tajomníčka MNV.

xxx

6. máj 1977 – konalo sa slávnostné otvorenie spoločného objektu Kultúrneho domu a nákupného strediska.

xxx

Rok 1982 – časť opatovského chotára Trubárka Strážovskej vrchovine bola vyhlásená za štátnu prírodnú pamiatku.

xxx

24. október 1984 – občania Opatovej na verejnom zhromaždení jednomyseľne rozhodli o pripojení svojej obce k mestu Trenčín.

xxx

19. november 1984 – verejné plenárne zasadnutie MNV Opatová, ktoré riadil Štefan Martinka, v súvislosti s blížiacim sa pripojením samostatnej obce k Trenčínu. V súlade so zákonom o národných výboroch prerokovalo návrh kandidátov do budúceho Občianskeho výboru. Rozhodlo, že poslanci MNV až do skončenia aktuálneho volebného obdobia v počte 27 sa stanú riadnymi členmi pléna Mestského národného výboru Trenčín. Toto verejné zasadnutie odvolalo predsedníčku MNV i tajomníčku MNV, jednomyseľne zvolilo 11-členný Občiansky výbor budúcej mestskej časti Trenčín-Opatová.

xxx

31. december 1984 – zanikla samostatná obec Opatová nad Váhom  /mala vtedy viac ako 1 500 obyvateľov/.

xxx

1. január 1985 – Opatová je administratívne pričlenená k mestu Trenčín, prvým predsedom Občianskeho výboru pričlenenej mestskej časti Trenčín-Opatová sa stal Ing. Peter Dlesk.

xxx

23. október 1986 konali sa voľby nového Občianskeho výboru mestskej časti Trenčín-Opatová, prvé zasadnutie výboru zvolilo do funkcie predsedu Ing. Ladislava Cabalu.

xxx

Rok 1987 – Rozhodnutím Rady ONV Trenčín vstúpila do platnosti stavebná uzávera v Opatovskej doline.

xxx

28. september 1988 – uskutočnili sa oslavy pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci Opatová, v rámci podujatí o. i. sa konal organizovaný turistický pochod do tzv. Starej Opatovej.

xxx

22. marec 1991 - členská schôdza družstevníkov rozhodla o obnovení a vzniku Poľnohospodárskeho družstva Trenčín-Opatová.

xxx

1. november 1991 – v Trenčíne-Opatovej bol otvorený Klub dôchodcov, dlhoročnou vedúcou klubu bola Margita Dobiašová. Činnosť klubu čoskoro pritiahla medzi jeho členov i viacerých občanov – dôchodcov z okolitých obcí a mesta Trenčín.

xxx

Rok 2000 /resp. krátko predtým/ – architekt Čestmír John sa usiloval potvrdiť Laugaricio v miestach na brehoch Váhu, lokalizovaných oproti kláštoru Veľká Skalka. Jeho prieskum hypotézu nepotvrdil. /Pozn. autora kalendária: Na týchto miestach mohlo byť len trvalejšie stredoveké „premostenie“ /drevený most, resp. lanový prievoz na člnoch – hajovoch, prípadne brod/ Váhu, napríklad v súvislosti s lokálnou prepravou tovaru a osôb, hlavne však v súvislostiach majetkového, hospodárskeho a religiózneho prepojenia Opatovej a Skalky, ale v minulosti tam mohli byť i vodné mlyny – obilné, resp. na mletie privážanej soli a drvenie kameňa./

xxx

9. september 2005 – v mestských častiach  Opatová a Kubrá začali práce na  vybudovaní kanalizačného systému, po ktorého dokončení by si mohli všetci obyvatelia pripojiť svoje domy na verejnú kanalizáciu.

xxx

Roky 2005-2006 –  Trenčín investoval 677-tisíc Sk do plynofikácie Základnej školy na Potočnej ulici v mestskej  časti Trenčín-Opatová.

xxx

November 2006 – kolaudácia kanalizačného systému v mestskej časti Trenčín-Opatová, ktorý bol vybudovaný nákladom 56,3 mil. Sk v uliciach Potočná a Opatovská, vrátane rekonštrukcie cestného telesa uvedených ulíc. Systém umožnil kanalizáciu ďalších ulíc a predĺžiť kanalizačný zberač až do Opatovskej doliny.

Poznámky na margo kalendária:

Túto verziu kalendária autor spracoval a zostavil podľa odbornej literatúry, historických, osobných a verejne prístupných archívnych, časopiseckých a novinových prameňov – písomností, ako aj svedeckých výpovedí, ktoré vlastní vo svojom knižničnom a archívnom fonde.

Kapitola, ktorú ste si práve prečítali, je súčasťou rozsiahleho rukopisu Z minulosti obce Opatová nad Váhom. Budem vďačný za všetky vaše vecné poznámky a pripomienky, postrehy, opravy i doplnenia. Môžete mi ich posielať na adresu stanislavvanco@azet.sk /